Nie všetky príbehy s obrázkami sú pre deti. Vhodne zvolené ilustrácie dodávajú farbu a atmosféru i beletrii pre dospelých. A hoci príbehy Sherlocka Holmesa obľubuje i mladšie publikum, my sme sa rozhodli v našej edícii zachovať punc klasickej, „dospeláckej“ literatúry, tak ako bývalo zvykom v dobách jej vzniku. Prvé (aj mnohé nasledujúce) vydania Doyleových detektívok boli plné ilustrácií od umelcov dnes už zvučných mien, ktorí sú za formovanie charakteru Sherlocka Holmesa, jeho dlhovekosti a nadčasovosti vo vedomí pop kultúry rovnako zodpovední ako sám Arthur Conan Doyle. Ak nie viac.

Prinášame vám krátky exkurz do sveta holmesovských ilustrátorov a vypichneme pár najvýnamnejších:

David Henry Friston ilustroval prvé vydanie Sherlocka Holmesa v časopise Beeton’s Christmas Annual, ktorý publikoval Štúdiu v krvavočervenom a Podpis štyroch.

Jeho stvárnenie postavy detektíva nijako zvlášť nezaujalo, a po tom, ako začal Doyle písať pre magazín The Strand, ostali jeho výtvory navždy v tieni svojho nasledovníka, ktorým bol fenomenálny…

Sidney Paget! Najznámejší sherlockovský ilustrátor, ktorý svojho času spopularizoval Sherlocka a aj dnes je jeho práca žiadaná a veľmi obľúbená. Tento chlapík sa ku Sherlockovi dostal vlastne iba vďaka šťastnej náhode. Magazín The Strand plánoval pre prácu na Sherlockovi osloviť jeho mladšieho brata Waltera (tiež umelca), no list omylom poslali Sidneymu. Nakoniec to bol Sidney, ktorý zadefinoval Sherlockov vzhľad a jeho typické znaky ako lovecká čiapka, ktorú, mimochodom, sám Doyle v textoch nikde nespomína. Perlička na záver, Sidney použil ako vzor pre postavu detektíva svojho brata Waltera.

Podoba, ktorú Sherlockovi Sidney Paget vytvoril, bola populárna nie len v časoch vydávania časopisu, ale sa spája s charakterom dodnes, dlho po smrti ilustrátora i autora.

Frederic Dorr Steele je americký ilustrátor, ktorý spopularizoval Sherlocka za oceánom. Má zásluhu na ďalšom holmesovskom symbole, dnes už notoricky známej fajke. Bol fanúšikom Sidneyho Pageta a Steeleove ilustrácie ho štýlom aj trochu pripomínajú. Jeho vzorom pre Sherlocka bol William Gillette, herec  stvárňujúci postavu v divadelnej hre, ktorá bola v tom čase tiež v obľube.

 

Frank Wiles sa chopil Sherlocka v časopise The Strand po Pagetovej smrti a Doyle sa o jeho práci vyjadril nasledovne: „Toto sa najviac približuje mojej predstave, ako naozaj vyzerá.“ Myslel tým, samozrejme, postavu Sherlocka Holmesa. Viac hádam netreba dodať.

 

A zabrúsime trochu aj do našich končín:

Adolf Born, nedávno zosnulý český ilustrátor pracoval aj na niektorých príbehoch Sherlocka Holmesa. Svojim nezameniteľným štýlom obohatil české vydanie románu Pes Baskervillský a zbierku poviedok Muž s dýmkou a houslemi.

 

Imro Weiner-Kráľ, výtvarník, popredný predstaviteľ moderného umenia 20. storočia na Slovensku. Venoval sa maľbe, grafike i ilustrácii a ilustroval Príhody Sherlocka Holmesa, ktoré vyšli v Mladých letách v roku 1958.

 

Juraj Deák, slovenský grafik a známy ilustrátor, obrázkami obohatil mnoho dobrodružných kníh pre mládež, takzvané verneovky, mayovky i mnohé ďalšie. Keď v roku 1968 Mladé letá vydali knihu 2 x Sherlock Holmes, ilustroval dva romány, ktoré obsahovala.  Samotný Sherlock s fajkou, či skôr jeho tieň, sa objavuje len na titulke. Kniha obsahuje ešte dve malé ilustrácie – pred každým románom v knihe jednu.

 

Julo Nagy. Tak ňom sa viac dozviete v samostatnom rozhovore, ktorý si necháme do ďalšieho blogu. Aj s fotkami!

 

Malá galéria prvého ilustrovaného Sherlocka Holmesa v slovenčine: