Julo Nagy je autor ilustrácií v našom vydaní Sherlocka Holmesa a autor dizajnu celej edície Sherlock Holmes. Tvorí v ateliéri na Kozej ulici v Bratislave, tu vedie štúdio Calder design community, ktoré je plné farieb a nápadov, kde sa o stenu opierajú pestré plátna, kde je každá stolička inej farby. A keď do ateliéru náhodou zablúdi popletená veverička, Julo Nagy rýchlo rozmýšľa, do ktorého obchodu jej zbehne kúpiť oriešky. Nesolené.

Tak ho poznáme my. No zároveň si uvedomujeme, že mnoho z jeho sveta nám ostáva skryté. Dizajnér, ilustrátor, maliar, fotograf, pedagóg. Na jeho stránke www.jnagy.sk sa dozviete, že aj výtvarný obojživelník. Rozhodli sme sa formou rozhovoru sprostredkovať, čím si prešiel jeden umelec pri práci na knihe ako je Sherlock Holmes.

Ako vidíte súčasnú knižnú ilustráciu na Slovensku?

Osobne som dizajnér, ktorý popri dizajne ilustruje a maľuje. Donedávna som robil ilustrácie len občas a na počítači, teraz trochu viac a ručne. Takže tak trochu babrem kolegom ilustrátorom profíkom do ich profesie. Naša slovenská ilustrácia bola vždy na veľmi vysokej úrovni a doteraz aj taká je, ak nie stále lepšia a kvalitnejšia. Stačí si pozrieť web asociácie ilustrátorov – asil.sk, alebo stále vo väčšom množstve vychádzajúce ilustrované knihy a sami sa presvedčíte.

Čo pre vás znamená práca na knihách?

Vnoriť sa do sveta slov a zvizualizovať ho. A to tak, aby to zaujalo, aj potešilo čitateľa, zároveň mu to nechalo priestor pre jeho predstavivosť. Vložiť sa do toho celý naplno a vydať zo seba maximum. Ak príde aj drobná odozva, že to brnklo na správnu strunu a potešilo, tak je to veľká radosť.

A na Sherlockovi?

Sherlock bol pre mňa (príliš) veľká výzva, napriek tomu som vstúpil do tejto náročnej témy. Až teraz, keď ma to vytrápilo, si úplne bytostne uvedomujem, akí sú všetci moji priatelia ilustrátori dobrí vo svojej profesii. Myslím, že ani vnímavý čitateľ netuší, aké je to náročné vymyslieť a vytvoriť tie nádherné diela, ktoré ilustrátori vytvárajú a vyzerajú tak ľahko a jednoducho. Sherlock ma vtiahol do svojho sveta naplno, do svojho príbehu, myslenia, logiky, aj celého pozadia, ako tá postava vznikala, do doby konca 19. storočia, do reálií tých časov, obliekania, predmetov, architektúry a umenia.

Aký bol váš vzťah k Sherlockovi Holmesovi pred tým, ako ste prijali ponuku vytvoriť dizajn knižnej série i ilustrácie?

Sherlock bol pre mňa ikonou detektívnej literatúry, dnes už aj filmu, ale hlavne, myslím, že celosvetovým symbolom inteligencie, jasného a logického myslenia a samozrejme dedukcie. A predlohou pre všetkých detektívov, ktorí po ňom vznikli. Tých ozajstných, ale aj tých fiktívnych. Keď prišla táto ponuka, ilustrovať knihu Sherlocka, vnímal som to jedným dychom, ako neopakovateľnú príležitosť, zároveň s veľkým rešpektom a pochybnosťou, či na to aspoň trochu mám.

Skúste pre laikov stručne opísať proces ilustrovania knihy.

Dva krát som si prečítal knihu, celú som ju polepil post-it lístkami s poznámkami a vyraďovacou metódou som hľadal miesta, ktoré by si žiadali ilustráciu. Popri tom som si vyhľadával ilustrácie a ilustrátorov, ktorí už Sherlocka ilustrovali, filmy od tých najstarších až po tie súčasné a diskutoval s vydavateľom, či urobíme ilustrácie súčasné, alebo skôr klasické, podobné tým starým z toho obdobia. Nakoniec prišlo detailné čítanie ilustrovaných častí knihy, skicovanie, vyhľadávanie dobových prvkov, ako oblečenie, nábytok a vytváranie charakterov. V celku dosť náročný proces, aspoň pre mňa určite. Nakoniec schválenie skíc a realizácia ilustrácií ako malieb na formát 100x70cm. Nakoniec najťažší moment, maľba portrétu samotného Sherlocka na obálku knihy. Ten som maľoval dva krát a ten výsledný ešte stále nie je úplne dokončený, aj keď už na obálke je.

Akú techniku ste použili na ilustrácie?

Ilustrácie sú začaté ako akryly na plátne a niektoré dokončované olejom.

Bolo to náročné?

Najťažšie asi bolo pracovať na tom s neustálym vyrušovaním okolia. A potom ťažké vracanie sa a vhlbovanie do témy. Plus chýbajúca zručnosť, keďže celé roky robím viac s počítačom ako ručne. Ale cítil som zlepšovanie každým ťahom štetca 🙂

Ale stálo to za to, však?

Sherlock Holmes bude stáť vždy za to! 🙂

Julo Nagy v ateliéri na Kozej ulici v Bratislave:

 

Nie všetky príbehy s obrázkami sú pre deti. Vhodne zvolené ilustrácie dodávajú farbu a atmosféru i beletrii pre dospelých. A hoci príbehy Sherlocka Holmesa obľubuje i mladšie publikum, my sme sa rozhodli v našej edícii zachovať punc klasickej, „dospeláckej“ literatúry, tak ako bývalo zvykom v dobách jej vzniku. Prvé (aj mnohé nasledujúce) vydania Doyleových detektívok boli plné ilustrácií od umelcov dnes už zvučných mien, ktorí sú za formovanie charakteru Sherlocka Holmesa, jeho dlhovekosti a nadčasovosti vo vedomí pop kultúry rovnako zodpovední ako sám Arthur Conan Doyle. Ak nie viac.

Prinášame vám krátky exkurz do sveta holmesovských ilustrátorov a vypichneme pár najvýnamnejších:

David Henry Friston ilustroval prvé vydanie Sherlocka Holmesa v časopise Beeton’s Christmas Annual, ktorý publikoval Štúdiu v krvavočervenom a Podpis štyroch.

Jeho stvárnenie postavy detektíva nijako zvlášť nezaujalo, a po tom, ako začal Doyle písať pre magazín The Strand, ostali jeho výtvory navždy v tieni svojho nasledovníka, ktorým bol fenomenálny…

Sidney Paget! Najznámejší sherlockovský ilustrátor, ktorý svojho času spopularizoval Sherlocka a aj dnes je jeho práca žiadaná a veľmi obľúbená. Tento chlapík sa ku Sherlockovi dostal vlastne iba vďaka šťastnej náhode. Magazín The Strand plánoval pre prácu na Sherlockovi osloviť jeho mladšieho brata Waltera (tiež umelca), no list omylom poslali Sidneymu. Nakoniec to bol Sidney, ktorý zadefinoval Sherlockov vzhľad a jeho typické znaky ako lovecká čiapka, ktorú, mimochodom, sám Doyle v textoch nikde nespomína. Perlička na záver, Sidney použil ako vzor pre postavu detektíva svojho brata Waltera.

Podoba, ktorú Sherlockovi Sidney Paget vytvoril, bola populárna nie len v časoch vydávania časopisu, ale sa spája s charakterom dodnes, dlho po smrti ilustrátora i autora.

Frederic Dorr Steele je americký ilustrátor, ktorý spopularizoval Sherlocka za oceánom. Má zásluhu na ďalšom holmesovskom symbole, dnes už notoricky známej fajke. Bol fanúšikom Sidneyho Pageta a Steeleove ilustrácie ho štýlom aj trochu pripomínajú. Jeho vzorom pre Sherlocka bol William Gillette, herec  stvárňujúci postavu v divadelnej hre, ktorá bola v tom čase tiež v obľube.

 

Frank Wiles sa chopil Sherlocka v časopise The Strand po Pagetovej smrti a Doyle sa o jeho práci vyjadril nasledovne: „Toto sa najviac približuje mojej predstave, ako naozaj vyzerá.“ Myslel tým, samozrejme, postavu Sherlocka Holmesa. Viac hádam netreba dodať.

 

A zabrúsime trochu aj do našich končín:

Adolf Born, nedávno zosnulý český ilustrátor pracoval aj na niektorých príbehoch Sherlocka Holmesa. Svojim nezameniteľným štýlom obohatil české vydanie románu Pes Baskervillský a zbierku poviedok Muž s dýmkou a houslemi.

 

Imro Weiner-Kráľ, výtvarník, popredný predstaviteľ moderného umenia 20. storočia na Slovensku. Venoval sa maľbe, grafike i ilustrácii a ilustroval Príhody Sherlocka Holmesa, ktoré vyšli v Mladých letách v roku 1958.

 

Juraj Deák, slovenský grafik a známy ilustrátor, obrázkami obohatil mnoho dobrodružných kníh pre mládež, takzvané verneovky, mayovky i mnohé ďalšie. Keď v roku 1968 Mladé letá vydali knihu 2 x Sherlock Holmes, ilustroval dva romány, ktoré obsahovala.  Samotný Sherlock s fajkou, či skôr jeho tieň, sa objavuje len na titulke. Kniha obsahuje ešte dve malé ilustrácie – pred každým románom v knihe jednu.

 

Julo Nagy. Tak ňom sa viac dozviete v samostatnom rozhovore, ktorý si necháme do ďalšieho blogu. Aj s fotkami!

 

Malá galéria prvého ilustrovaného Sherlocka Holmesa v slovenčine:

Samotné slovo „kánon“ pôvodne označuje súbor svätých kníh zahrnutých v Biblii. Biblický kánon sa môže líšiť podľa náboženského vyznania a iné, nekanonické spisy sa nazývajú apokryfy. Ako analógiu v kontexte fikcie termín prvýkrát použil anglický teológ Ronald Knox v eseji Studies in the Literature of Sherlock Holmes v roku 1911, aby odlíšil Doylove dielo od napodobenín iných autorov, ktorým sa hovorí aj pastiše. Neskôr sa termín ujal aj v ostatnej beletrii, či fikcii všeobecne, a dnes sa za kánon považuje látka, ktorá je všeobecne akceptovaná ako oficiálna súčasť fiktívneho univerza.

Tradičný kánon Sherlocka Holmesa pozostáva zo šesťdesiatich príbehov napísaných Arthurom Conanom Doyleom. Ale pozor, nie všetky diela so Sherlockom alebo doktorom Watsonom od autora sa do kánonu zaraďujú! Doyle, často s iným spoluautorom, napísal množstvo krátkych cameo výstupov, divadelných adaptácií, poém, esejí a dokonca poviedky, v ktorých sa objavuje postava detektíva. Tieto sa označujú za apokryfy, boli uverejnené v rôznych médiách, niektoré sa objavili až po autorovej smrti. O stratených prácach sa neustále vedie vzrušená polemika a výskumy postupne odkrývajú viac diel, ktoré by, teoreticky, mohli byť zaradené ku kánonu. O tom, či by sa mal tradičný kánon obohatiť aj o tieto apokryfné sherlockovky sa prakticky od autorovej smrti dohadujú profesionálni i amatérski holmesológovia.

No zatiaľ stále platí, že kánon, to je 56 poviedok a štyri romány Sherlocka Holmesa a bodka. I tak je to vcelku úctyhodný objem dát využiteľných nielen na zábavu ale i analýzu, lebo takí sú už fanúšikovia najslávnejšieho analytického mozgu v dejinách literatúry. Radi hrajú Sherlockovskú hru (Sherlockian game), čo je interesantná zábavka, počas ktorej treba rozoberať príbehy na tehličky, ňúrať sa v detailoch, skúmať najrôznejšie aspekty toho či onoho problému a predovšetkým, zaobchádzať so Sherlockom a Watsonom ako so živými postavami ukotvenými v historickom kontexte viktoriánskeho Anglicka. Na pozoruhodné vecičky prišli títo ľudkovia, nachytali dokonca na hruškách aj samotného autora (o tom i o Sherlockovskej hre dáme viac inokedy). No taký výskum môže byť niekedy pekne spletitý, a vymotkať sa z rozsiahlej siete odkazov nemusí byť celkom jednoduché. Neboli by to však holmesológovia, keby neprišli so zlepšovákom.

Pre rýchle odkazovanie na konkrétny príbeh si vymysleli spoločný kód, akési univerzálne skratky. Prišiel s nimi v roku 1947 profesor Jay Finley Christ, významný holmesológ, ktorý vo svojej práci Irregular Guide to Sherlock Holmes uverejnil zoznam štvorpísmenových skratiek. Rovnako ako entomológ, nech už rozpráva akoukoľvek rečou, vie, aký dravý zver sa skrýva pod pojmom Coccinella septempunctata, tak je každému holmesológovi nad slnko jasnejšie, o čom je reč, keď vidí nápis SIGN alebo STUD. Skratky sa ujali a dnes sú rovnako kanonické ako príbehy, ktoré označujú.

Kanonické skratky nájdete aj v našom vydaní Sherlocka Holmesa, plnia svoju základnú funkciu, teda sú rýchlym odkazom na príbeh a okrem toho ešte aj veľmi pekne vyzerajú:

 

 

Tu je zoznam kanonických skratiek a originálnych názvov podľa abecedy (slovenské preklady v neuvádzame zámerne, pretože sa neraz od vydania líšia, ako onedlho uvidíte v blogovom príspevku venovanému slovenským vydaniam kánonu Sherlocka Holmesa):

ABBE ǀ The Adventure of the Abbey Grange

BERY ǀ The Adventure of the Beryl Coronet

BLAC ǀ The Adventure of Black Peter

BLAN ǀ The Adventure of the Blanched Soldier

BLUE ǀ The Adventure of the Blue Carbuncle

BOSC ǀ The Boscombe Valley Mystery

BRUC ǀ The Adventure of the Bruce-Partington Plans

CARD ǀ The Adventure of the Cardboard Box

CHAS ǀ The Adventure of Charles Augustus Milverton

COPP ǀ The Adventure of the Copper Beeches

CREE ǀ The Adventure of the Creeping Man

CROO ǀ The Adventure of the Crooked Man

DANC ǀ The Adventure of the Dancing Men

DEVI ǀ The Adventure of the Devil’s Foot

DYIN ǀ The Adventure of the Dying Detective

EMPT ǀ The Adventure of the Empty House

ENGR ǀ The Adventure of the Engineer’s Thumb

FINA ǀ The Adventure of the Final Problem

FIVE ǀ The Five Orange Pips

GLOR ǀ The Adventure of the Gloria Scott

GOLD ǀ The Adventure of the Golden Pince-Nez

GREE ǀ The Adventure of the Greek Interpreter

HOUN ǀ The Hound of the Baskervilles

IDEN ǀ A Case of Identity

ILLU ǀ The Adventure of the Illustrious Client

LADY ǀ The Disappearance of Lady Frances Carfax

LAST ǀ His Last Bow

LION ǀ The Adventure of the Lion’s Mane

MAZA ǀ The Adventure of the Mazarin Stone

MISS ǀ The Adventure of the Missing Three-Quarter

MUSG ǀ The Adventure of the Musgrave Ritual

NAVA ǀ The Adventure of the Naval Treaty

NOBL ǀ The Adventure of the Noble Bachelor

NORW ǀ The Adventure of the Norwood Builder

PRIO ǀ The Adventure of the Priory School

REDC ǀ The Adventure of the Red Circle

REDH ǀ The Red-Headed League

REIG ǀ The Adventure of the Reigate Squire

RESI ǀ The Adventure of the Resident Patient

RETI ǀ The Adventure of the Retired Colourman

SCAN ǀ A Scandal in Bohemia

SECO ǀ The Adventure of the Second Stain

SHOS ǀ The Adventure of Shoscombe Old Place

SIGN ǀ The Sign of Four

SILV ǀ The Adventure of Silver Blaze

SIXN ǀ The Adventure of the Six Napoleons

SOLI ǀ The Adventure of the Solitary Cyclist

SPEC ǀ The Adventure of the Speckled Band

STOC ǀ The Adventure of the Stockbroker’s Clerk

STUD ǀ A Study in Scarlet

SUSS ǀ The Adventure of the Sussex Vampire

THOR ǀ The Problem of Thor Bridge

3GAB ǀ The Adventure of the Three Gables

3GAR ǀ The Adventure of the Three Garridebs

3STU ǀ The Adventure of the Three Students

TWIS ǀ The Man with the Twisted Lip

VALL ǀ The Valley of Fear

VEIL ǀ The Adventure of the Veiled Lodger

WIST ǀ The Adventure of Wisteria Lodge

YEL ǀ The Adventure of the Yellow Face