All Posts in Category: Nezaradené

041_sherlockholmes_jn_2016

Prečo Sherlock?

 

Možno počas bezsenných nocí, v tme a tichu, potajme dumáte nad ťažkými filozofickými otázkami, ako napríklad, prečo sa vydavateľstvo SnowMouse Publishing rozhodlo vydávať práve Sherlocka Holmesa? Nuž, takto sme to všetko spís(k)ali:

Za prvé. Sherlock Holmes je fenomén. Jeho existencia sa už dávno neobmedzuje na stránky kníh, nájdeme ho aj na plátnach kín, v seriáloch, v divadle, v komiksoch, na tričkách, hrnčekoch, prosto, kade-tade. Doyleove najodvážnejšie autorské ambície sú oproti realite slabý čajíček. Jeho postava je stále živá v nespočetných adaptáciách originálu, jeho odkaz má v našej kultúre pevné miesto.

Preto nás nemôže uspokojiť fakt, že ak chce dnešný Slováčisko siahnuť po tejto nestarnúcej klasike, je odkázaný z väčšej časti na zahraničné vydania alebo na hľadanie po antikvariátoch. My síce antikvariáty milujeme a čítať Sherlocka v origináli považujeme za zážitok, no predsa sme si priali priniesť na trh kvalitný slovenský preklad, k blaženosti všetkých milovníkov najslávnejšieho detektíva na svete.

Za druhé. Chceli sme mať zo Sherlocka fakt parádnu knihu. Týmto nechceme zhadzovať iné vydania, ani sa vyťahovať. Len poukázať na ambíciu vydať výnimočne kvalitné dielo vo výnimočne kvalitnej úprave a spracovaní. Máme skvelých spolupracovníkov a teší nás, že Sherlock Holmes 1 je prekrásny kúsok, premyslený a prepracovaný do detailu.

Veď uvidíte!

Za tretie. Poznáte ten pocit, keď sa snažíte upratať knižnicu tak, aby sa a) všetko zmestilo, b) boli po kope knihy od jedného autora prípadne príbuzné témy, žánre, edície a podobne, c) aby to aj vyzeralo, čiže aby knižnica pôsobila pekne a úhľadne.

Fuška. Knihomoli vedia, o čom je reč, však?

A teraz si zoberme naše, myslí sa slovenské vydania Sherlocka Holmesa. Zelená knižnica, to by ešte šlo, ale nevydali v nej Sherlocka celého a potom tu máme ďalšie, tu a tam vydané knihy. Guláš formátov, väzieb, jazykov, o dizajne nehovoriac. Do police sa to nezmestí, alebo zmestí ale sú tam diery, ktoré nevyzerajú dobre a človeka škrie pocit, že ak by sa to účelnejšie poukladalo, mohla by sa tam zmestiť ešte kniha, prípadne dve. (Knižnice knihomoľov majú tendenciu byť chronicky preplnené a voľné centimetre sú bohapusté plytvanie priestoru.) Pointa je, že táto situácia nemá riešenie. Iba ak… iba ak by niekto vydal všetky Holmesovky v jednotnej rade a ešte keby boli na chrbtoch kníh čísla, takže na polici si ich možno pekne usporiadať jednu za druhou… ou yesss! A buďte si istí, že knihomoľom podobné úvahy neprídu ani trochu psycho.

Čiže týmto počinom uspokojujeme (aj) vlastnú knihomoľskú obsesiu, a to sa oplatí!

A za štvrté, lebo Sherlocka milujeme!

Tak, a teraz ste sa všetko dozvedeli, aj keď ste sa na nič nepýtali každú noc spíte zdravým spánkom ako dudok.

041_sherlockholmes_jn_2016

 

027_sherlockholmes_jn_2016

O metódach dedukcie

Analýzu, ktorú Edgar Allan Poe v raných detektívnych poviedkach len zľahka načrtol, Doyle rozpracoval do prísneho systému, povestnej deduktívnej metódy. Tá sa spolu s Holmesom stala celosvetovo populárnou, pretože  k postave nášho detektíva neodmysliteľne patrí.

No čo to presne je?

Encyklopédia hovoria, že dedukcia je prostriedok logickej analýzy, pri ktorej zo všeobecných predpokladov odvodzujeme konkrétny záver. Ide o postupnosť krokov, ktoré zabezpečujú, že ak sú predpoklady správne, správny je i záver. Ako keď Holmes v Štúdii v krvavočervenom ohúril neveriaceho Watsona, pretože mu stačil jediný pohľad z okna, aby muža na ulici bezchybne identifikoval ako vyslúžilého seržanta od maríny:

„Poznať to bolo jednoduchšie, ako vysvetliť spôsob, ktorým som sa k tomu dopracoval. Ak by vás požiadali, aby ste dokázali, že dva a dva sú štyri, možno by vám to spôsobilo ťažkosti, hoci výsledkom ste si celkom istý. Dokonca aj cez ulicu som zazrel veľkú belasú kotvu, ktorú mal ten chlap vytetovanú na chrbte ruky. Čo značí kotva? More. Držanie tela mal vojenské, bokombriadky mal zastrihnuté podľa predpisu. Takže marína. Ten človek má v sebe istý kus dôstojnosti, pôsobí ako človek zvyknutý vydávať povely. Určite ste si všimli, ako držal hlavu a ako krútil paličkou. Vyrovnaný, rešpekt budiaci muž v strednom veku, to všetko sa mu predsa dalo vyčítať z tváre. Mňa to doviedlo k záveru, že ten muž bol prinajmenej seržant.“

Takto by to nejako malo fungovať. Alebo nie? Tu je zaujímavý článok aj diskusia, ktorý holmesovské metódy rozoberá z odbornejšieho pohľadu:

http://tech.sme.sk/c/6800581/stlpcek-o-logike-mylite-sa-drahy-sherlock-holmes.html

Nech sa však jeho metódy volajú tak alebo onak (dedukcia či abdukcia), nám, teda fanúšikom, to na čare jeho príbehov ani v najmenšom neuberá.

027_sherlockholmes_jn_2016

maelstrom_ilustracia_05_def

Holmes vs. Dupin, kto bol prvý?

Sherlock Holmes pri jednej príležitosti neskromne vyhlásil, že metódu dedukcie, s ktorou žne úspechy v boji proti zločinu, sám vynašiel ako vysokoškolský študent. Hoci tomu chlapíkovi nemožno uprieť, že je priekopníkom detektívky a že vďaka nemu prudko stúpla obľuba tohto žánru vo svete, neverte mu. Okrem toho, že je génius, je to aj tak trochu samoľúby chvastúň.

Pozrime sa teda, ako to bolo naozaj. Základy detektívky, toho pokleslého žánru, položil… básnik. A nie hocaký! Predobrazom Sherlocka Holmesa, a dá sa povedať, že i všetkých ďalších detektívov je totiž C. Auguste Dupin, hrdina troch detektívnych poviedok Edgara Allana Poea. Poviedky Vraždy na ulici Morgue, Záhada Marie Rogêtovej a Odcudzený list boli prvé detektívky na svete. (Mimochodom, všetky tri nájdete v zbierke Tri prípady detektíva Dupina, ktorú vydal v roku 2012 SnowMouse Publishing.) Poe pravdepodobne ani netušil, že ich napísaním položil základy nového žánru, ktorý sa vtedy ešte vôbec nenazýval detektívnym, pretože slovo detektív zatiaľ nebolo vynájdené.

Základné stavebné kamene, na ktorých stojí detektívny príbeh, sa od Poeových čias veľmi nezmenili: excentrický, často satirický, no brilantný detektív, ktorý a základe pozorovania a dôkazov prichádza k jednoznačným logickým záverom a tým pravidelne ohuruje okolie. Blízky priateľ prípadne spolupracovník, ktorého úlohou je prihrávať hlavnému pátračovi na smeč a híkať nad jeho schopnosťami. Napätie medzi detektívom, prípadne súkromným vyšetrovateľom, a políciou. Uzavretý okruh podozrivých. Typické sú scény, v ktorých detektív vytiahne správne riešenie ako kúzelník zajaca z klobúka a následne svoje tvrdenia obháji… Znie to celkom povedome, však?

Dupinovou zbraňou je vlastný um a vyššia forma dedukcie, vďaka ktorej odhalí aj to, čo bežným smrteľníkom ostáva skryté. Jeho myseľ kombinuje vedeckú logiku a umeleckú obrazotvornosť ako dokonale fungujúci stroj. Touto vlastnosťou okrem Dupina oplýva aj niekoľko ďalších literárnych postáv, spomeňme aspoň detektíva Porfirija Petroviča (F. M. Dostojevskij, Zločin a trest), Willa Grahama (Thomas Harris, Červený drak) a samozrejme, Sherlocka Holmesa. Dupin je vykreslený ako snob, ktorý žije s vedomím, že vďaka jeho výnimočnosti sú bežné ľudské vzťahy pod jeho úroveň. Koho nám to pripomína? Ách… Áno, Dupin slúžil ako vzor pre mnoho literárnych detektívov, vrátane Sherlocka Holmesa.

Arthur Conan Doyle raz napísal: „Každý z Poeho detektívnych príbehov je koreň, ktorý dal vzniknúť celej literatúre. Kde bola detektívka, kým jej Poe nevdýchol život?“

Sherlock Holmes však, zdá sa, názor svojho literárneho otca na Dupina nezdieľa. V Štúdii v krvavočervenom si doktor Watson dovolí prirovnať Holmesa k Dupinovi, na čo mu Holmes pekne povýšene zakontruje: „Nepochybne si myslíte, že ste mi zložili poklonu, keď ste ma prirovnali k Dupinovi. Nuž, podľa môjho názoru Dupin nestojí za veľa. Trik, ako sa po štvrťhodinovom mlčaní vlúdi do myšlienok svojho priateľa, je lacný a akoby z iného sveta. Pravdaže, aj Dupin mal isté analytické schopnosti, ale ani zďaleka to nebol taký fenomén, akého z neho robil Poe.“

My len toľko, že pri Sherlockovej náture by sme sa inej odpovedi asi čudovali.

Edgar Allan Poe, autor portrétu Julo Nagy