All Posts in Category: Nezaradené

O knihe Spomienky na Sherlocka Holmesa

(Pozor! Článok obsahuje spojlery, čiže prezradenie deja.)

Poviedky tejto zbierky boli prvýkrát publikované v Strand Magazine počas roku 1893. Sherlock Holmes bol v tom čase už veľmi populárny hrdina a na jeho dobrodružstvá čakali zástupy nedočkavých fanúšikov.

No hoci bol Sherlock obľúbený u čitateľov, Arthur Conan Doyle mal iný názor. Sherlockove príbehy považoval za brak, ktorý začal písať a stále aj písal najmä pre peniaze. Navyše, podľa autorovho názoru ho zdržiaval od dôležitejšej práce, od tvorenia skutočne hodnotnej literatúry, za ktorú považoval svoje historické romány ako Biela kompánia, Micah Clarke, Sir Nigel… skrátka, Sherlocka mal už plné zuby. Rozhodol, že sa tohto bremena zbaví raz a navždy a v poslednej poviedke Posledný problém {FINA} Sherlocka zniesol zo sveta.

Riešene Posledného problému ohromilo a zarmútilo britskú verejnosť a časopis Strand razom prišiel o dvadsaťtisíc nahnevaných predplatiteľov. Medzi fanúšikmi vypuklo niečo ako šialenstvo, vydavateľa i autora zaplavili, listy, žiadosti, náreky… Conan Doyle však v tejto veci ostal neoblomný. Sherlock Holmes bol mŕtvy.

Prvé Londýnske knižné vydanie Spomienok vyšlo u Georgea Newnesa v decembri roku 1983 v náklade 10 000 výtlačkov. Zbierka neobsahovala poviedku Kartónová škatuľa {CARD}, hoci predtým v Strande bola publikovaná. Poviedka bola zo zbierky vyňatá na Doyleov pokyn, pretože obsahovala prvok cudzoložstva a podľa autora bola nevhodná pre mladých čitateľov. Dokonca aj americkí vydavatelia boli toho názoru, že táto poviedka je priveľmi „škandalózna“ pre americké publikum.

Memoirs_of_sherlock_holmes

By Rtrace (Toronto public library) [Public domain], via Wikimedia Commons

Neskôr dostala poviedka Kartónová škatuľa milosť a bola pridaná do zbierky Posledná poklona (His Last Bow). Tak isto ju do tejto zbierky v slovenčine zaradil aj Slovenský spisovateľ v roku 1966, akurát celkom nepochopiteľne tejto knihe, ktorá obsahuje zbierky Posledná poklona (His Last Bow) a Z archívu Sherlocka Holmesa (The Casebook of Sherlock Holmes), dal úplne zmätočný názov „Návrat Sherlocka Holmesa“, pričom zo zbierky Návrat Sherlocka Holmesa (The Return of Sherlock Holmes) tam nie je ani jedna poviedka.

Každopádne, z praktických dôvodov sme sa túto poviedku sme sa rozhodli tiež zaradiť až do Poslednej poklony.

sh4_vyrez2

Spomienky na Sherlocka Holmesa

Arthur Conan Doyle, Sherlock Holmes, Spomienky na Sherlocka Holmesa | edícia: Sherlock Holmes zväzok 4 | vydal: SnowMouse Publishing | rok: 2018 | ISBN: 978-80-89465-31-6 | EAN: 9788089465316| formát: 130 x 195 mm | počet strán: 336 | väzba: tvrdá | jazyk: slovenský | preklad: Ján Kamenistý | redakcia: Nataša Holinová | ilustrácie: Julo Nagy | dizajn Julo Nagy, Calder design community

Anotácia:

Pri publikovaní jedenástich krátkych príbehov v zbierke Spomienky na Sherlocka Holmesa doktor Watson opäť vychádzal z početných prípadov, kde sa jeho priateľ preslávil svojimi mimoriadnymi schopnosťami, a my sa stávame nielen poslucháčmi, ale priamo aktérmi nejednej čudnej drámy.

Čaká nás výber toho najzaujímavejšieho a najzamotanejšieho z kriminálnych procesov viktoriánskeho Anglicka. Od príbehu, v ktorom nám Sherlock sediac v ušiaku pri kozube vyrozpráva, ako sa zhostil svojho prvého dobrodružstva a čo predurčilo jeho dráhu detektíva – konzultanta, až po najzávažnejší prípad kariéry, v ktorom si zmeria sily s protivníkom disponujúcim intelektom rovnako brilantným, ako je jeho vlastný. Na scénu prichádza špička zločineckého podsvetia Londýna, Napoleon zločinu, profesor James Moriarty.

Spomienky na Sherlocka Holmesa vychádzajú ako štvrtá kniha série Sherlock Holmes v novom preklade Jána Kamenistého a poviedky tradične sprevádzajú nádherné ilustrácie Jula Nagya.

 

sh4_obalka_predna

 

Obsah:

Stieborný lysko {SILV}

Žltá tvár {YELL}

Maklérov zamestnanec {STOC}

Gloria Scott {GLORI}

Musgraveovský rituál {MUSG}

Páni z Reigate {REIG}

Krivý muž {CROO}

Trvalý pacient {RESI}

Grécky tlmočník {GREE}

Námorná zmluva {NAVA}

Posledný problém {FINA}

Strakatý pás a iné poviedky, vydanie z roku 1922

Vďaka jednému bratislavskému antikvariátu sa k nám dostalo staručké slovenské vydanie Sherlocka Holmesa. V chatrnej knižočke sa pod názvom Strakatý pás a iné poviedky ukrývajú dve poviedky zo súboru Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa: Strakatý pás (SPEC) a Žobrák z náhody (TWIS). Knihu vydal a vytlačil v roku 1922 Ján Párička v Ružomberku ako 28. zväzok edície Páričkova slovenská knižnica. Tlačiareň Jána Páričku fungovala v Ružomberku roku 1909 do roku 1937 a v Páričkovej slovenskej knižnici vychádzali pôvodné i prekladové diela. Okrem Sherlocka Holmesa v nej vyšli napríklad Čechovove Rozprávky, Maupassantove Novely, Svätého Petrov dážnik od Kálmána Mikszátha, ale aj náučné diela ako Vývin zeme a života od Ivana Houdeka.

DSC_0135

Zahrajme sa teraz na detektíva: čo sa môžeme dozvedieť z tohto maličkého zväzku, Watson? Hm, hm, pozrime sa na to! Kniha je veľmi ošumelá, zažltnutá, každá jedna stránka nespočetnekrát ohmataná, ofŕkaná, z dvoch listov ostali len zdrapy. Na strane 38-39 sa skvie odlačok topánky (Ach, Holmes, ako by sa mi zišla vaša skvelá monografia o skúmaní odtlačkov nôh!), zhora minimálne raz navlhla alebo sa do namočila do vody, vtedy čierne plátno pustilo trocha farby aj na stránky. Táto kniha iste viedla dobrodružný život. Nejaké dieťa ju v nestráženej chvíli počarbalo atramentovou ceruzkou, ktorá nejde vygumovať, a študent, odhadujem druhý stupeň ZŠ, si podčiarkoval pasáže z prvej poviedky a na stranu dva napísal presne toto: knihu strakatý pás vydal v r 1922 Ján Parička. Tuto knihu  vytlačil v Ruzomberku …čiže robil zhruba to, čo ja teraz, tipujem to na nejakú domácu úlohu zo slovenčiny. No, snáď to ešte vylepšil pri prepisovaní do zošita, inak bieda. Kniha vyšla pôvodne v brožovanej väzbe, neskôr bola v knihárskej dielni opravená a previazaná do tvrdých dosák. Vtedy sa ku knihám správali inak, bolo bežné, že sa knihy dávali previazať, či už z dôvodu poškodenia, alebo aby mali doma v knižnici všetky zväzky s rovnakými obalmi – toto robili spravidla ľudia majetnejší a preväzba bola zdobnejšia. Tuto máme len jednoduchú lacnú preväzbu, pevné dosky s čiernym plátnom na chrbte, na prednú dosku bola nalepená pôvodná obálka. Z toho, že si majiteľ dal tú námahu a knihu nechal opraviť a tiež, že aj novší pevnejší obal je značne opotrebovaný, môžeme vyvodiť, že táto kniha bola veľmi obľúbená, mnohokrát čítaná, musela putovať z ruky do ruky. Výborne, Watson! Vaša analýza je brilantná! V podstate ste nezistili nič, čo by sa nedalo vydedukovať už len zo samotného názvu diela. Veď ktoré moje dobrodružstvá nie sú mimoriadne obľúbené a nejdú z ruky do ruky…?

Watson sa ide hanbiť do kúta, my pokračujeme ďalej.

Preložil Z. ml. Tuná sa ničoho viac nedopátrame. Hádam len, že Z. st. mohol byť na Z. ml. pyšný, veď nám tu na Slovensku, v roku, kedy sa uzákonila sa osemročná povinná školská dochádzka a vznikla skupina intelektuálov Davisti, zvestoval slovo Sherlockovo. Pánu Z. ml. vďaka.

V tom čase v anglicku ešte pretrvával sherlockovský ošiaľ, Sir Arthur Conan Doyle pre peniaze písal Sherlocka Holmesa, ale inak ho to už dávno prestalo baviť. V The Strand Magazine postupne poviedky z posledného súboru Z archívu Sherlocka Holmesa. Strakatý pás a Žobrák z náhody u nás vyšli po tridsiatich rokoch od vydania originálu v Strande a je možné, že ide o prvý preklad týchto dvoch poviedok do slovenčiny. A aká je to slovenčina!

Dvaja páni, Sherlock Holmes a Jakub Watson z Bakerovej ulice ľúštia prípady, ktoré sa inému zdajú byť nerozľuštiteľnými. Najprve sa zaoberajú prípadom šestry slečny Helenky, ktorú stihla strašná smrť, potom prípadom Newilla Claira, ktorý v jeden deň zmiznul bez stopy. Conanové rozprávky o Holmesovi sú nielen zábavné a napínavé, ale aj nadmieru poučné lebo nás učia správne myslieť a pozorovať.

Paráda, nie?

„Holmes si všíma všade maličkosti, z ktorých zatvára potom na udalosti staršie sa alebo ešte len stať sa majúce.“

To je taký ľúbivý mozgolam. Dajme ešte!

Cez okenice nevnišiel do izby ani slabý papršlek svetla.

„Násilia zabije obyčajne toho, kto ho páše…“

„Ach bože,“ zvolala moja žena, odhrnúc závej na tvári panej, „veď je to Katka Whitneyová!“

„A okrem toho som si nič lepšieho nemohol žiadať, ako ísť so svojim priateľom zase raz zúčastniť jedneho zvláštneho dobrodružstva, akých stále súčastnenie sa bolo jemu podmienkou riadneho života.“

Niektoré vety sú pre súčasníka celkom vtipné:

„Čudné! Zvonce, čo nezvonia, ventilátory, ktoré nevetria.“

„Nie, ale vidím, že máte zpiatočnú železničnú karotku zastrčenú za rukavičkou.“

„Moja rannia práca nebola tedy marná!“

Ok, veľa viet je vtipných, ak na to máte náturu:

„Sherlock Holmes sedel nahnutý nazad na svojej stolici.“

„Ležala tam škatuľka švíbaliek.“ – švíbalky, no nie je to nádhera? Znie to ako meno pre malé zvieratko, ktoré sa vám zavŕta do kože a nakladie tam vajíčka. Odteraz neškrtám zápalkami ani sirkami, už len švíbalkami na veky vekov!

„Sedel opierajúc škráne o obe päste…“ schválne, predstavíte si sysľa, alebo slávneho detektíva v mysliteľskej póze? No a potom, že nesmejte sa…

Čitateľ znalý kánonu si nemôže nevšimnúť niektoré skomoleniny. Z pani Farintoshovej je pani Faurintoshová, to je ešte pochopiteľné, ale ako sa z rodinného sídla The Ceddars stalo „U zelenej mačky“ (!?) ostáva nevyriešenou záhadou. Alebo ďalšia pasáž, uvediem súčasný preklad: „V Kente, neďaleko od Lee… a z roku 1922 nájdeme podivnú vetu: „Blízko Zee v grófstve Kentskam…“ Div, že tam Holmes s Watsonom vôbec trafili.

Čo sa týka textu, nie je kompletný. Je silno krátený, vynechávané sú vety, priama reč i celé pasáže. Napriek tomu je dej zrozumiteľný, i keď, pochopiteľne, stráca svoje typické pôvaby. Príčin môže byť viacero. Môže ísť o snahu vydavateľa vmestiť sa do želaného rozsahu, možno prekladateľ zaobchádzal s textom príliš voľne (ej, Z. ml., ty jeden!), alebo jednoducho prekladal už z takto okresanej verzie. S nejakými autorskými právami a zmluvami si totiž v tých časoch nikto nelámal hlavu. Skloňovanie niektorých mien (Watsone a pod.) a stavba viet naznačuje, že sa prekladalo nie z angličtiny, ale z českého prekladu. Bolo by zaujímavé popátrať medzi českými vydaniami spred roku 1922 a pokúsiť sa o porovnanie. Ktovie, či v niektorom z nich nie je Holmes ubytovaný v dome U zelené kočky? Tlačiarenský škriatok bol u Páričku dobre zabývaný aj s celou rozvetvenou famíliou do tretieho kolena. Chýb a preklepov je tam neúrekom (dokonca viac ako v tomto článku), aj keď niekedy ťažko povedať, či ide o chybu, alebo len iné pravidlá slovenského pravopisu. Ale to sa pri týchto staručkých zväzkoch prechádza vždy s láskavým úsmevom. Radi vás máme.

Čítanie starej knihy je vždy pekný zážitok. Človek dumavý číta pomaly ako dieťa, obzerá každú machuľku a ohnutý rožok, dôkazy života neživého predmetu. (Ale… ozaj neživého?) Tie ľúbivé slová a starosvetská štylistika pôsobia hrejivo dojemne a nostalgicky, dávny záznam ľudí a jazyka, nakuknutie cez bránu času, len na moment zachytiť ten prchavý pocit, že takto to bolo,

áno takto,

a

 

je to preč.

DSC_0110

DSC_0254

DSC_0115

DSC_0256

DSC_0258

DSC_0263

 

Pán Holmes, boli to odtlačky láb obrovského psa!

(Pozor! Článok obsahuje spojlery, čiže prezradenie deja.)

 

V anglickom folklóre sa nájde viacero príbehov o strašidelných psoch. Jeden taký vraj poctil svojou prítomnosťou rodinu Vaughanovcov z Walesu, ďalší s obľubou dýchal na krk členom šľachtického rodu z Herefordshire, no asi najznámejšia je historka Black Shuck (Čierny démon, Old Shuck, Shuck) z Norfolku. Rozpráva o čiernom chlpatom psovi veľkosti teľaťa, ktorého plamenný zrak prinášal smrť. Doyle sa práve o tejto legende mohol dopočuť od svojho priateľa Fletchera Robinsona a urobil z nej nosný motív románu. Naznačujú to aj venovania v prvých vydaniach príbehu, napríklad vo vydaní Strand Magazine v auguste 1901 za nadpisom  nasleduje poznámka: Tento príbeh vďačí vnuknutiu od môjho priateľa pána Fletchera Robinsona ktorý mi pomohol s hlavnou zápletkou aj s miestnymi detailami – A. C. D.

Ponad slatiny sa rozľahol dlhý, tichý, nevysloviteľne smutný ston. Zaplnil vzduch okolo nás a predsa bolo ťažké povedať, skadiaľ sa nesie. Z nejasného mrmotu prerástol do hlbokého revu, potom poklesol, znel až melancholicky, až sa nakoniec vrátil k pôvodnému mrmotu.

017_Sherlock Holmes_HOUN_3F3A9616

Neznámy pôvod tohto desivého zvuku, miestna legenda o hroznom psisku a nevľúdna krajina slatín pôsobia veľmi sugestívne a ako celok násobia pocity strachu a úzkosti. A to veľmi účinne. Vytie sa v románe vždy pripisuje Psovi, hoci s ním samotným sa stretneme až na konci príbehu, keď je už jasné, kto vraždil v skutočnosti. No toto prvé stretnutie zoči-voči rozhodne stojí za to:

Bol to pes, obrovský, ako smola čierny pes, akého dosiaľ nezazrelo nijaké ľudské oko. Z otvorenej tlamy mu šľahal plameň, oči svietili tlejúcou žiarou, nos, hriva a ovísajúca brada sa mu v blikavom plameni výrazne odrážali od pozadia. Ani vo sne, ani v delíriu, aké azda postihovalo mozog duševne chorého človeka, sa nemohlo zjaviť čosi také divé, strašné, priam pekelné, ako toto tmavé telo a divá tlama, ktorá sa predrala z hmly.

Vidíte ho? Pozor, vyskakuje na vás z našej obálky! Bojíte sa? To je dobre… budete rýchlejšie utekať. Prízrak, démon, oživená legenda, ktorá máta v dartmoorskych močiaroch a ide po krku dedičom šľachtického rodu Baskervillovcov.

007_Sherlock Holmes_HOUN_3F3A9604

Je však naozaj taký zlý, ako sa na prvý pohľad zdá? Pozrime sa na to:

Legenda je minulosť. Prvá obeť umrela od strachu (pravdepodobne zlyhanie srdca) a druhá si na úteku pri nešťastnom páde zlomila väzy. V celom románe sa vlastne nevyleje ani kvapka krvi, ktorú by mal na svedomí Pes. To sa však nedá povedať o ľuďoch. Selden a Stapleton sú bezcharakterní vrahúni, Stapleton navyše týra vlastnú ženu. Pes v skutočnosti za nič z toho nemôže, pretože je to len… pes.

Už len súdiac podľa veľkosti a sily bol tvor, ktorý teraz ležal pred nami, strašný. Nebol to čistokrvný durič a nebol to ani čistokrvný mastif, zdalo sa, že ide o kombináciu oboch – vycivený, divý a veľký ako malá levica. Dokonca aj teraz, v smrteľnom pokoji, obrovské čeľuste ako keby mu plápolali modrastou žiarou a malé, hlboko posadené kruté oči sálali oheň. Položil som ruku na svietiaci čumák, a keď som ju odtiahol, prsty mi tleli a svietili do tmy.

„Fosfor,“ povedal som.

Toto je opis psovitej šelmy známej ako pes baskervillský, tak ako stojí v zápisníku doktora Watsona, v okamihu odhalenia pravdy. Istotne išlo o veľkého, strach naháňajúceho psa, v žiadnom prípade však nie démona z pekla ani inú nadprirodzenú bytosť. Podľa znakov ide najskôr o kríženca s väčšinovým podielom krvi plemena bloodhound, po slovensky svätohubertský pes, a mastifa. Väčšina holmesológov sa prikláňa k názoru, že ide priamo o anglického mastifa (v angličtine English Mastiff alebo len Mastiff).

016_Sherlock Holmes_HOUN_3F3A9615

Svätohubertské psy majú vynikajúci čuch, využívajú sa pri love ako stopári, ale aj na hľadanie zločincov a nezvestných. Toto plemeno dokáže rozpoznať ľudský pach na veľké vzdialenosti, dokonca aj pri niekoľko dní starej stope. To sa Stapletonovi veľmi hodilo, psa dokonca trénoval na to, aby vystopoval a napadol obeť. Názov plemena v angličtine neodkazuje na krvilačnosť psa (blood – krv, hound – pes), ale na čistotu jeho krvi. Anglický mastif je zasa robustný veľký pes, ide o najväčšiu rasu na svete. Jeho váha môže presahovať cez 80 kg. Je to strážny pes, no známy je aj pre svoju vyslovene nežnú, milujúcu povahu a oddanosť. Keďže išlo o kríženca s neznámym pôvodom, nie je vylúčené, že gény mohli zamiešať aj iné plemená, no to sa už nikdy nedozvieme.

Obyčajný intrigán by si bol vystačil iba so psom. On však psa ešte kadejako zdokonalil, aby z neho vytvoril diabolskú bytosť; z jeho strany to bol záblesk geniality. Psa kúpil v Londýne od firmy Ross a Mangles, ktorá sídli na Fulham Road. Bol to najsilnejší a najdivší pes, akého mali v ponuke.

Čo nám to hovorí? Bolo to jednoducho nešťastné zviera, vychované v psinci, čiže v spoločenstve psov, no neskôr držané osamote. Zviera, ktoré Stapleton huckal na ľudí, nechával ho hladovať (pes bol vycivený), a vzhľadom na Stapletonovu mrzkú povahu je veľmi pravdepodobné, že ho aj inak trápil. Napriek tomu toto zviera muselo byť natoľko krotké, že si nechalo od svojho streleného pána pomaľovať čumák a oči, pre psa veľmi chúlostivé miesta, zniesol, aby mu založil obojok a po akcii poslušne pribehol a nechal sa zatvoriť do svojho izolovaného väzenia.

Takže, kto je v tomto príbehu nakoniec tá beštia?

001_Sherlock Holmes_HOUN_3F3A9601

Sherlock_3_predna_obalka_NAHLAD

Pes rodu Baskervillovcov

Sherlockov najznámejší a čitateľsky najobľúbenejší príbeh je Pes rodu Baskervillovcov (The Hound of the Baskervilles), považuje sa aj za najlepšie napísaný. Román vydávali po častiach v mesačníku Strand Magazine od augusta 1901 do apríla 1902. Sherlock Holmes bol vtedy taký populárny, že vďaka nemu vzrástol náklad časopisu o 30 000 výtlačkov, čo bola vtedy riadna šupa. Doyle totižto predtým svojich čitateľov riadne potrápil. Pes bol prvým Sherlockovým príbehom, ktorý napísal po osemročnej odmlke, nuž nie div, že časopis išiel na dračku.

Prvé kompletné knižné vydanie publikoval George Newnes v roku 1902, a to ešte predtým, než v Strande vyšla posledná časť.

Mysteriózny patrí k najtemnejším prípadom v detektívovej kariére. Odohráva sa z väčšej časti ďaleko od Londýna, v podmračenom kraji Dartmoor, ktorý Watson opísal ako „končiny celkom bez života“. Navôkol iba pusté slatiny, zradná močarina a atmosféra plná ťaživého napätia.

„Pochmúrny hmlistý deň, mrholí. Nad domom visia husté mračná. Občas sa zodvihnú a odhalia jednotvárne krivky slatín, strieborné žilky rysujúce sa na stráňach a balvany v diaľke, ktoré sa na vlhkých miestach, na ktoré dopadne bludný slnečný lúč, jasne ligocú. Melanchólia vládne vonku aj dnu.“

Holmes lišiacky prenecháva scénu dobrému doktorovi Watsonovi, objavuje sa až pred koncom príbehu, aby urýchlil udalosti a zúčastnil sa na dramatickom finále. Watson vedie pátranie ako najlepšie vie a vďaka jeho svedomitým zápiskom a listom môžeme prežiť toto úžasné dobrodružstvo s ním.

Pes rodu Baskervillovcov vo vydavateľstve SnowMouse Publishing vychádza 6.11. 2017.

Arthur Conan Doyle, Sherlock Holmes, Pes rodu Baskervillovcov | edícia: Sherlock Holmes zväzok 3 | vydal: SnowMouse Publishing | rok: 2017 | ISBN: 978-80-89465-29-3 | EAN: 9788089465293 | formát: 130 x 195 mm | počet strán: 240 | väzba: tvrdá | jazyk: slovenský | preklad: Ján Kamenistý | redakcia: Nataša Holinová | ilustrácie: Julo Nagy | dizajn Julo Nagy, Calder design community

Anotácia:

Legenda o pekelnom psovi, ktorý z pomsty prenasleduje potomkov rodiny Baskervillovcov, sa v Londýne zdá Watsonovi strašidelná a Holmesovi veľmi zaujímavá, najmä v súvislosti s osudom nebohého sira Charlesa Baskervilla. Na zámku Baskerville, v pochmúrnom kraji plnom zradných slatín a močiarov, sa prípad nezdá o nič jasnejší. Skôr naopak. Hmla akoby rozpíjala hranice medzi poverami a skutočnosťou, nad kopcami sa rozlieha príšerné vytie, z ktorého tuhne krv v žilách. Prízrak, zhmotnená legenda, nadobúda hrozivo reálne kontúry a nový dedič rodinného titulu a majetku sa ocitá v ohrození života. A nielen on, v slatinách číha nebezpečenstvo na každého…

Pes rodu Baskervillovcov je znamenitou kombináciou prvkov nadprirodzena, gotického románu a klasického detektívneho príbehu. Ide o jeden z najznámejších a čitateľsky najobľúbenejších príbehov Sherlocka Holmesa, ktorý vo svojej kariére nezažil temnejší prípad.

3D-baskerville

Aká je to žena – och, aká je to žena!

(Pozor! Článok obsahuje spojlery, čiže prezradenie deja.)

Irena Adlerová. žena. Jedna z najpozoruhodnejších postáv série Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa. Hoci sa objavuje iba v Škandáli v Čechách, jej meno sa spomína aj v poviedkach Prípad s identitou, Belasý karbunkul, Päť jadierok z pomarančaPosledná poklona. Tieto zmenky sú iba letmé, no i tak je jasné, že Holmes (ani Watson) na Irenu nezabudol. To vlastne pri jeho mentálnych schopnostiach nie je až taký div, no ide o viac. Holmes Irene stále prejavuje rešpekt a uznanie.

„Žena, s ktorou sa Sherlock Holmes stretol v tomto prípade, zostane preňho už navždy tou ženou. Zriedkakedy som počul, že by ju nazval inak. Navždy mu utkvela v pamäti a zatláča v nej do pozadia ostatné ženy, znamená preňho viac ako ktorákoľvek iná bytosť opačného pohlavia.“

Holmesove city voči nej sú v kontraste k všeobecne prijímanému obrazu detektíva asketickej, takmer až mizogýnskej povahy, ktorý príležitostne vypúšťa perly ako: „Ženám sa nedá nikdy celkom veriť – ani tým najúžasnejším.“ alebo „Ako viete, pán Watson, nie som oddaným obdivovateľom žien…“ No a to, ako majstrovsky ho tá žena dokázala poraziť v jeho vlastnej disciplíne, z nej robí nemenej ako legendu.

Irena Adlerová, ako sa uvádza v Holmesovej súkromnej kartotéke na Baker Street, sa narodila v New Jersey v roku 1858. Venovala sa opernému spevu a v Európe (Miláno, Varšava) si vybudovala úspešnú kariéru. Vieme, že bola kontraalt, čiže mala nižšie položený hlas s veľkým rozsahom, a partov pre speváčku jej formátu v tom čase nebolo až tak veľa. Je preto veľmi pravdepodobné, že medzi jej úlohy mohla patriť aj postava kňažnej Adalgisy z opery Norma od Vincenza Belliniho; Amneris, dcéra faraóna v Aide od Guiseppe Verdiho; cigánka Azucena v Trubadúrovi (Verdi), alebo tanečnica Maddalena z Rigoletta (Verdi).

Počas svojho pôsobenia v Cárskej opere vo Varšave sa zaplietla s Wilhelmom Gottsreichom Sigismondom von Ormstein, veľkovojvodom z Cassel-Felsteinu a dedičným kráľom Česka (toto je jedna osoba, nie tri). Kadečo si môžeme domýšľať, no isté je, že po ukončení vzťahu opustila aj kariéru opernej divy a usadila sa v Londýne. Tu žila relatívne pokojným životom, v menšom koncertovala a nadviazala novú známosť s pánom Godfreyom Nortonom, právnikom z Inner Temple. A v období sa jej životná cesta preťala s cestou Sherlocka Holmesa.

Ako je opísané v prípade Škandál v Čechách, na Irenu prišiel k Holmesovi žalovať sám Český kráľ. Opísal ju lichotivo ako ženu, „ktorá mala tak trochu povesť dobrodruha.“ V tých časoch toto označenie mohlo byť i decentným synonymom pre kurtizánu. A ďalej: „Jej tvár je obličaj najkrajšej ženy na svete, ale ducha má ako najzaťatejší chlap.“

Irena nepochybne kráľovi učarovala, no nemienila skákať podľa toho, ako on pískal. Táto kráska mala totižto vlastnú hlavu, a ešte akú! Napriek svojmu postaveniu a moci, nedokázal si s ňou kráľ poradiť. Fotografiu, ktorá bola dôkazom ich vzťahu, ukryla tak dômyselne, že ju od nej nijakým trikom (ani špinavým), nebolo možné vymámiť.

Holmes prípad prijal. Počas pátrania okrem iného zistil, že: „domotala hlavy všetkým chlapom v okolí. Je to najľúbeznejšia bytosť, aká v tejto zemi nosí čepiec.“ Hm! Takže aj on si všimol!

Následne je slávny detektív, sám nevie ako, vtiahnutý do situácie, ktorú neskôr opíše ako absurdnú. Stane sa totiž svedkom z núdze pri sobáši slečny Adlerovej a pána Nortona, ktorý sa napochytre odohral v Kostole svätej Moniky.

 

SCAN_Illus-scan-paget-06

 

Sobáš samotný, ako jeho priebeh Holmes vyrozprával Watsonovi, sa po bližšom skúmaní javí ako veľmi pochybná záležitosť. Za prvé, v Anglicku v tých časoch už sobáše uzavreté po 12. hodine neboli považované za nezákonné, čo musel právnik, ak ním pán Norton skutočne bol, dobre vedieť. Za druhé, k ceremoniálu boli potrební dvaja svedkovia, nie jeden, a vôbec sa od nich nevyžadovalo, aby odpovedali na otázky, či vôbec niečo hovorili. A za tretie, svadobný obrad katolíckej ani anglikánskej cirkvi nie je ani trochu rýchly a rozhodne vy ho nikto neopísal slovami „Všetko trvalo len okamih.“

Celá scéna je nanajvýš podozrivá a podporuje vznik množstva špekulácií, napríklad i tej, že Holmes profesionálne zlyhal vplyvom neobyčajne silných emócií. Inými slovami, aj jemu domotala hlavu, a to tak dokonale, že nebol schopný doktorovi spoľahlivo zreferovať, čo sa vlastne stalo.

A keby len to. Irene Adlerová Nortonová len pár dní na to detektíva odhalila a porazila tak, že na to do smrti nezabudne. žena. Vykĺzla mu spomedzi prstov skôr, ako stihol zachytiť nitky jej osudu.

Predpokladá sa, že Holmes po tomto fiasku požiadal kráľa o Ireninu fotografiu zo sentimentu. Samotný text však nič také nenaznačuje. Je prinajmenšom rovnako možné, že chcel vlastniť jej podobizeň z čisto pragmatických dôvodov – aby ju mohol vo svojej kartotéke pridať k záznamu o mimoriadne schopnom protivníkovi.

V kánone neexistuje zmienka o tom, že sa tí dvaja ešte niekedy v živote stretli. Na druhú stranu, nie je nikde ani výslovne uvedené, že sa nestretli, a to fanúšikom s bujnou fantáziou celkom stačí.

Jedna veľmi milá, uletená, no nie celkom nereálna špekulácia od Williama S. Baring-Goulda (Sherlock Holmes z Baker Street, Jota 2006) rozvíja príbeh Sherlocka a Ireny, ako sa po rokoch stretli v Čiernej Hore a prežili vášnivý románik, v dôsledku ktorého mala Irena syna. A  nie len tak hocikoho, ale rovno budúceho detektíva Nera Wolfa, ktorého slávne činy zaznamenal a publikoval pre zmenu autor Rex Stout.

O smrti Ireny Adlerovej v texte tiež nenájdeme priamy dôkaz. Doktor Watson jej vo svojich zápiskoch prisúdil prívlastok „late“ (angl.), čo môže mať viac významov a najčastejšie sa aj prekladá ako „zosnulá“. To by znamenalo, že umrela niekedy v intervale medzi časom, kedy sa odohráva dej poviedky (marec, 1888) a jej publikovaním (júl, 1891). Do úvahy pripadá aj možnosť, že ju dal odstrániť Český kráľ, využívajúc detektíva ako krytie pre svoj podlý plán. Toto sa ale nezdá veľmi pravdepodobné, predsa len, Holmes sa možno nechal dobehnúť diabolsky inteligentnou krásavicou, ale pajácovi, akým bol Wilhelm Gottsreich Sigismond von Ormstein, by sa to jakživ nepodarilo. Otvorená ostáva aj otázka, či Irena neumrela prirodzenou smrťou v dôsledku dlhodobých zdravotných problémov, kvôli ktorým bola (možno) nútená opustiť viac ako sľubnú kariéru v opere, hoci vo veku tridsaťjeden rokov mala byť pri plnej sile.

Tak či onak, postava Ireny Adlerovej neprestáva podnecovať predstavivosť čitateľov a hlavne, čitateliek. O jej dobrodružstvách vznikla séria románov, objavuje sa vo filme, televízii, svojho času bola podnetom k založeniu krúžku Adventureness of Sherlock Holmes (Dobrodružky Sherlocka Holmesa). Skupinu založili fanúšičky, pretože v tom čase malo nežnejšie pohlavie prístup do inej  známej skupiny The Baker Street Irregulars odopretý (toto pravidlo bolo neskôr zrušené).

Predlohou tejto literárnej postavy mohlo byť viacero žien. Spomeniem aspoň Lolu Montez, tanečnicu, ktorá sa stala milenkou Ľudovíta I. Bavorského, alebo speváčku Lillie Langtry, milenku Edmunda, princa Waleského a neskôr aj iných aristrokratov. Vzťahy druhej menovanej boli v Doyleových časoch hojne prepierané na verejnosti.

 

langtry_montez

 

Irenu na obálke a ilustráciách v našej knihe (Sherlock Holmes 2: Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa, SnowMouse 2017) zvečnil Julo Nagy a múzy mal hneď tri: maliarku Corinne Michelle West, spomínanú Lillie Langtry a súčasnú herečku Rachel Weisz.

 

corinne_langtry_weisz

 

Všetko nesmierne pôvabné dámy, nie div, že s touto inšpiráciu pod rukami umelca vykvitla krása nevídaná, úžasne jemná a romantická maľba nesmrteľnej Ireny Adlerovej.

 

irena_farebna

Slovenské vydania Sherlocka Holmesa

Sherlockove príbehy vychádzajú v rôznych zbierkach. Vydavatelia sa pri publikovaní snažia rešpektovať poradie v akom vychádzali pôvodné vydania, alebo chronológiu príbehu, existuje aj čosi ako „zaužívaný spôsob“ akým sa príbehy publikujú. A veľa je aj takých, ktoré vyšli samostatne.

Snažili sme sa zmapovať sherlockovský kánon v slovenčine. Zoznam nie je úplný. Budeme ho priebežne dopĺňať a aktualizovať, podľa toho, čo sa nám nového v antikvariátoch a kníhkupectvách podarí naloviť. Položky sú kvôli prehľadnosti stručné, na konci nájdete o slovenských knihách detailnejšie informácie.

Kánon tvoria štyri romány a päť kníh poviedok, čiže dokopy deväť kníh. Sú zoradené podľa roku vydania originálu:

 

A Study in Scarlet STUD (1887)

Štúdia v červenom v knihe Pes baskervillský, Slovenský spisovateľ 1957

Štúdia v červenom v knihe Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa 1, Slovenský spisovateľ 1965

Štúdia v červenom v knihe Štúdia v červenom / Pes baskervillský, Slovenský spisovateľ 1981

Štúdia v červenom v knihe Pes baskervillský; Údolie hrôzy; Štúdia v červenom, Petit press 2006.

Štúdia v červenom v knihe Pes baskervillský; Údolie hrôzy; Štúdia v červenom, Slovart 2011.

Štúdia v krvavočervenom v knihe Sherlock Holmes 1, SnowMouse Publishing 2016

  Read More

Ilustrátor Julo Nagy

Julo Nagy je autor ilustrácií v našom vydaní Sherlocka Holmesa a autor dizajnu celej edície Sherlock Holmes. Tvorí v ateliéri na Kozej ulici v Bratislave, tu vedie štúdio Calder design community, ktoré je plné farieb a nápadov, kde sa o stenu opierajú pestré plátna, kde je každá stolička inej farby. A keď do ateliéru náhodou zablúdi popletená veverička, Julo Nagy rýchlo rozmýšľa, do ktorého obchodu jej zbehne kúpiť oriešky. Nesolené.

Tak ho poznáme my. No zároveň si uvedomujeme, že mnoho z jeho sveta nám ostáva skryté. Dizajnér, ilustrátor, maliar, fotograf, pedagóg. Na jeho stránke www.jnagy.sk sa dozviete, že aj výtvarný obojživelník. Rozhodli sme sa formou rozhovoru sprostredkovať, čím si prešiel jeden umelec pri práci na knihe ako je Sherlock Holmes.

Ako vidíte súčasnú knižnú ilustráciu na Slovensku?

Osobne som dizajnér, ktorý popri dizajne ilustruje a maľuje. Donedávna som robil ilustrácie len občas a na počítači, teraz trochu viac a ručne. Takže tak trochu babrem kolegom ilustrátorom profíkom do ich profesie. Naša slovenská ilustrácia bola vždy na veľmi vysokej úrovni a doteraz aj taká je, ak nie stále lepšia a kvalitnejšia. Stačí si pozrieť web asociácie ilustrátorov – asil.sk, alebo stále vo väčšom množstve vychádzajúce ilustrované knihy a sami sa presvedčíte.

Čo pre vás znamená práca na knihách?

Vnoriť sa do sveta slov a zvizualizovať ho. A to tak, aby to zaujalo, aj potešilo čitateľa, zároveň mu to nechalo priestor pre jeho predstavivosť. Vložiť sa do toho celý naplno a vydať zo seba maximum. Ak príde aj drobná odozva, že to brnklo na správnu strunu a potešilo, tak je to veľká radosť.

A na Sherlockovi?

Sherlock bol pre mňa (príliš) veľká výzva, napriek tomu som vstúpil do tejto náročnej témy. Až teraz, keď ma to vytrápilo, si úplne bytostne uvedomujem, akí sú všetci moji priatelia ilustrátori dobrí vo svojej profesii. Myslím, že ani vnímavý čitateľ netuší, aké je to náročné vymyslieť a vytvoriť tie nádherné diela, ktoré ilustrátori vytvárajú a vyzerajú tak ľahko a jednoducho. Sherlock ma vtiahol do svojho sveta naplno, do svojho príbehu, myslenia, logiky, aj celého pozadia, ako tá postava vznikala, do doby konca 19. storočia, do reálií tých časov, obliekania, predmetov, architektúry a umenia.

Aký bol váš vzťah k Sherlockovi Holmesovi pred tým, ako ste prijali ponuku vytvoriť dizajn knižnej série i ilustrácie?

Sherlock bol pre mňa ikonou detektívnej literatúry, dnes už aj filmu, ale hlavne, myslím, že celosvetovým symbolom inteligencie, jasného a logického myslenia a samozrejme dedukcie. A predlohou pre všetkých detektívov, ktorí po ňom vznikli. Tých ozajstných, ale aj tých fiktívnych. Keď prišla táto ponuka, ilustrovať knihu Sherlocka, vnímal som to jedným dychom, ako neopakovateľnú príležitosť, zároveň s veľkým rešpektom a pochybnosťou, či na to aspoň trochu mám.

Skúste pre laikov stručne opísať proces ilustrovania knihy.

Dva krát som si prečítal knihu, celú som ju polepil post-it lístkami s poznámkami a vyraďovacou metódou som hľadal miesta, ktoré by si žiadali ilustráciu. Popri tom som si vyhľadával ilustrácie a ilustrátorov, ktorí už Sherlocka ilustrovali, filmy od tých najstarších až po tie súčasné a diskutoval s vydavateľom, či urobíme ilustrácie súčasné, alebo skôr klasické, podobné tým starým z toho obdobia. Nakoniec prišlo detailné čítanie ilustrovaných častí knihy, skicovanie, vyhľadávanie dobových prvkov, ako oblečenie, nábytok a vytváranie charakterov. V celku dosť náročný proces, aspoň pre mňa určite. Nakoniec schválenie skíc a realizácia ilustrácií ako malieb na formát 100x70cm. Nakoniec najťažší moment, maľba portrétu samotného Sherlocka na obálku knihy. Ten som maľoval dva krát a ten výsledný ešte stále nie je úplne dokončený, aj keď už na obálke je.

Akú techniku ste použili na ilustrácie?

Ilustrácie sú začaté ako akryly na plátne a niektoré dokončované olejom.

Bolo to náročné?

Najťažšie asi bolo pracovať na tom s neustálym vyrušovaním okolia. A potom ťažké vracanie sa a vhlbovanie do témy. Plus chýbajúca zručnosť, keďže celé roky robím viac s počítačom ako ručne. Ale cítil som zlepšovanie každým ťahom štetca 🙂

Ale stálo to za to, však?

Sherlock Holmes bude stáť vždy za to! 🙂

Julo Nagy v ateliéri na Kozej ulici v Bratislave:

005_sherlockholmes_jn_2016

006_sherlockholmes_jn_2016 007_sherlockholmes_jn_2016 008_sherlockholmes_jn_2016

009_sherlockholmes_jn_2016 010_sherlockholmes_jn_2016 011_sherlockholmes_jn_2016 012_sherlockholmes_jn_2016 013_sherlockholmes_jn_2016 014_sherlockholmes_jn_2016

 

Podoby Sherlocka Holmesa

Nie všetky príbehy s obrázkami sú pre deti. Vhodne zvolené ilustrácie dodávajú farbu a atmosféru i beletrii pre dospelých. A hoci príbehy Sherlocka Holmesa obľubuje i mladšie publikum, my sme sa rozhodli v našej edícii zachovať punc klasickej, „dospeláckej“ literatúry, tak ako bývalo zvykom v dobách jej vzniku. Prvé (aj mnohé nasledujúce) vydania Doyleových detektívok boli plné ilustrácií od umelcov dnes už zvučných mien, ktorí sú za formovanie charakteru Sherlocka Holmesa, jeho dlhovekosti a nadčasovosti vo vedomí pop kultúry rovnako zodpovední ako sám Arthur Conan Doyle. Ak nie viac.

Prinášame vám krátky exkurz do sveta holmesovských ilustrátorov a vypichneme pár najvýnamnejších:

David Henry Friston ilustroval prvé vydanie Sherlocka Holmesa v časopise Beeton’s Christmas Annual, ktorý publikoval Štúdiu v krvavočervenom a Podpis štyroch.

friston-holmes

Jeho stvárnenie postavy detektíva nijako zvlášť nezaujalo, a po tom, ako začal Doyle písať pre magazín The Strand, ostali jeho výtvory navždy v tieni svojho nasledovníka, ktorým bol fenomenálny…

Sidney Paget! Najznámejší sherlockovský ilustrátor, ktorý svojho času spopularizoval Sherlocka a aj dnes je jeho práca žiadaná a veľmi obľúbená. Tento chlapík sa ku Sherlockovi dostal vlastne iba vďaka šťastnej náhode. Magazín The Strand plánoval pre prácu na Sherlockovi osloviť jeho mladšieho brata Waltera (tiež umelca), no list omylom poslali Sidneymu. Nakoniec to bol Sidney, ktorý zadefinoval Sherlockov vzhľad a jeho typické znaky ako lovecká čiapka, ktorú, mimochodom, sám Doyle v textoch nikde nespomína. Perlička na záver, Sidney použil ako vzor pre postavu detektíva svojho brata Waltera.

paget

Podoba, ktorú Sherlockovi Sidney Paget vytvoril, bola populárna nie len v časoch vydávania časopisu, ale sa spája s charakterom dodnes, dlho po smrti ilustrátora i autora.

Frederic Dorr Steele je americký ilustrátor, ktorý spopularizoval Sherlocka za oceánom. Má zásluhu na ďalšom holmesovskom symbole, dnes už notoricky známej fajke. Bol fanúšikom Sidneyho Pageta a Steeleove ilustrácie ho štýlom aj trochu pripomínajú. Jeho vzorom pre Sherlocka bol William Gillette, herec  stvárňujúci postavu v divadelnej hre, ktorá bola v tom čase tiež v obľube.

 

steele

Frank Wiles sa chopil Sherlocka v časopise The Strand po Pagetovej smrti a Doyle sa o jeho práci vyjadril nasledovne: „Toto sa najviac približuje mojej predstave, ako naozaj vyzerá.“ Myslel tým, samozrejme, postavu Sherlocka Holmesa. Viac hádam netreba dodať.

 

wiles

A zabrúsime trochu aj do našich končín:

Adolf Born, nedávno zosnulý český ilustrátor pracoval aj na niektorých príbehoch Sherlocka Holmesa. Svojim nezameniteľným štýlom obohatil české vydanie románu Pes Baskervillský a zbierku poviedok Muž s dýmkou a houslemi.

born

 

Imro Weiner-Kráľ, výtvarník, popredný predstaviteľ moderného umenia 20. storočia na Slovensku. Venoval sa maľbe, grafike i ilustrácii a ilustroval Príhody Sherlocka Holmesa, ktoré vyšli v Mladých letách v roku 1958.

det

 

Juraj Deák, slovenský grafik a známy ilustrátor, obrázkami obohatil mnoho dobrodružných kníh pre mládež, takzvané verneovky, mayovky i mnohé ďalšie. Keď v roku 1968 Mladé letá vydali knihu 2 x Sherlock Holmes, ilustroval dva romány, ktoré obsahovala.  Samotný Sherlock s fajkou, či skôr jeho tieň, sa objavuje len na titulke. Kniha obsahuje ešte dve malé ilustrácie – pred každým románom v knihe jednu.

2sherlock_holmes

 

Julo Nagy. Tak ňom sa viac dozviete v samostatnom rozhovore, ktorý si necháme do ďalšieho blogu. Aj s fotkami!

 

Malá galéria prvého ilustrovaného Sherlocka Holmesa v slovenčine:

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9840

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9841

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9842

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9843

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9844

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9845

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9846

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9847

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9848

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9849

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9850

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9851

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9852

sherlock-holmes-weiner-kral-kniha_mg_9853

Kánon Sherlocka Holmesa

Samotné slovo „kánon“ pôvodne označuje súbor svätých kníh zahrnutých v Biblii. Biblický kánon sa môže líšiť podľa náboženského vyznania a iné, nekanonické spisy sa nazývajú apokryfy. Ako analógiu v kontexte fikcie termín prvýkrát použil anglický teológ Ronald Knox v eseji Studies in the Literature of Sherlock Holmes v roku 1911, aby odlíšil Doylove dielo od napodobenín iných autorov, ktorým sa hovorí aj pastiše. Neskôr sa termín ujal aj v ostatnej beletrii, či fikcii všeobecne, a dnes sa za kánon považuje látka, ktorá je všeobecne akceptovaná ako oficiálna súčasť fiktívneho univerza.

Tradičný kánon Sherlocka Holmesa pozostáva zo šesťdesiatich príbehov napísaných Arthurom Conanom Doyleom. Ale pozor, nie všetky diela so Sherlockom alebo doktorom Watsonom od autora sa do kánonu zaraďujú! Doyle, často s iným spoluautorom, napísal množstvo krátkych cameo výstupov, divadelných adaptácií, poém, esejí a dokonca poviedky, v ktorých sa objavuje postava detektíva. Tieto sa označujú za apokryfy, boli uverejnené v rôznych médiách, niektoré sa objavili až po autorovej smrti. O stratených prácach sa neustále vedie vzrušená polemika a výskumy postupne odkrývajú viac diel, ktoré by, teoreticky, mohli byť zaradené ku kánonu. O tom, či by sa mal tradičný kánon obohatiť aj o tieto apokryfné sherlockovky sa prakticky od autorovej smrti dohadujú profesionálni i amatérski holmesológovia.

No zatiaľ stále platí, že kánon, to je 56 poviedok a štyri romány Sherlocka Holmesa a bodka. I tak je to vcelku úctyhodný objem dát využiteľných nielen na zábavu ale i analýzu, lebo takí sú už fanúšikovia najslávnejšieho analytického mozgu v dejinách literatúry. Radi hrajú Sherlockovskú hru (Sherlockian game), čo je interesantná zábavka, počas ktorej treba rozoberať príbehy na tehličky, ňúrať sa v detailoch, skúmať najrôznejšie aspekty toho či onoho problému a predovšetkým, zaobchádzať so Sherlockom a Watsonom ako so živými postavami ukotvenými v historickom kontexte viktoriánskeho Anglicka. Na pozoruhodné vecičky prišli títo ľudkovia, nachytali dokonca na hruškách aj samotného autora (o tom i o Sherlockovskej hre dáme viac inokedy). No taký výskum môže byť niekedy pekne spletitý, a vymotkať sa z rozsiahlej siete odkazov nemusí byť celkom jednoduché. Neboli by to však holmesológovia, keby neprišli so zlepšovákom.

Pre rýchle odkazovanie na konkrétny príbeh si vymysleli spoločný kód, akési univerzálne skratky. Prišiel s nimi v roku 1947 profesor Jay Finley Christ, významný holmesológ, ktorý vo svojej práci Irregular Guide to Sherlock Holmes uverejnil zoznam štvorpísmenových skratiek. Rovnako ako entomológ, nech už rozpráva akoukoľvek rečou, vie, aký dravý zver sa skrýva pod pojmom Coccinella septempunctata, tak je každému holmesológovi nad slnko jasnejšie, o čom je reč, keď vidí nápis SIGN alebo STUD. Skratky sa ujali a dnes sú rovnako kanonické ako príbehy, ktoré označujú.

Kanonické skratky nájdete aj v našom vydaní Sherlocka Holmesa, plnia svoju základnú funkciu, teda sú rýchlym odkazom na príbeh a okrem toho ešte aj veľmi pekne vyzerajú:

 

046_sherlockholmes_jn_2016_upravene

 

Tu je zoznam kanonických skratiek a originálnych názvov podľa abecedy (slovenské preklady v neuvádzame zámerne, pretože sa neraz od vydania líšia, ako onedlho uvidíte v blogovom príspevku venovanému slovenským vydaniam kánonu Sherlocka Holmesa):

ABBE ǀ The Adventure of the Abbey Grange

BERY ǀ The Adventure of the Beryl Coronet

BLAC ǀ The Adventure of Black Peter

BLAN ǀ The Adventure of the Blanched Soldier

BLUE ǀ The Adventure of the Blue Carbuncle

BOSC ǀ The Boscombe Valley Mystery

BRUC ǀ The Adventure of the Bruce-Partington Plans

CARD ǀ The Adventure of the Cardboard Box

CHAS ǀ The Adventure of Charles Augustus Milverton

COPP ǀ The Adventure of the Copper Beeches

CREE ǀ The Adventure of the Creeping Man

CROO ǀ The Adventure of the Crooked Man

DANC ǀ The Adventure of the Dancing Men

DEVI ǀ The Adventure of the Devil’s Foot

DYIN ǀ The Adventure of the Dying Detective

EMPT ǀ The Adventure of the Empty House

ENGR ǀ The Adventure of the Engineer’s Thumb

FINA ǀ The Adventure of the Final Problem

FIVE ǀ The Five Orange Pips

GLOR ǀ The Adventure of the Gloria Scott

GOLD ǀ The Adventure of the Golden Pince-Nez

GREE ǀ The Adventure of the Greek Interpreter

HOUN ǀ The Hound of the Baskervilles

IDEN ǀ A Case of Identity

ILLU ǀ The Adventure of the Illustrious Client

LADY ǀ The Disappearance of Lady Frances Carfax

LAST ǀ His Last Bow

LION ǀ The Adventure of the Lion’s Mane

MAZA ǀ The Adventure of the Mazarin Stone

MISS ǀ The Adventure of the Missing Three-Quarter

MUSG ǀ The Adventure of the Musgrave Ritual

NAVA ǀ The Adventure of the Naval Treaty

NOBL ǀ The Adventure of the Noble Bachelor

NORW ǀ The Adventure of the Norwood Builder

PRIO ǀ The Adventure of the Priory School

REDC ǀ The Adventure of the Red Circle

REDH ǀ The Red-Headed League

REIG ǀ The Adventure of the Reigate Squire

RESI ǀ The Adventure of the Resident Patient

RETI ǀ The Adventure of the Retired Colourman

SCAN ǀ A Scandal in Bohemia

SECO ǀ The Adventure of the Second Stain

SHOS ǀ The Adventure of Shoscombe Old Place

SIGN ǀ The Sign of Four

SILV ǀ The Adventure of Silver Blaze

SIXN ǀ The Adventure of the Six Napoleons

SOLI ǀ The Adventure of the Solitary Cyclist

SPEC ǀ The Adventure of the Speckled Band

STOC ǀ The Adventure of the Stockbroker’s Clerk

STUD ǀ A Study in Scarlet

SUSS ǀ The Adventure of the Sussex Vampire

THOR ǀ The Problem of Thor Bridge

3GAB ǀ The Adventure of the Three Gables

3GAR ǀ The Adventure of the Three Garridebs

3STU ǀ The Adventure of the Three Students

TWIS ǀ The Man with the Twisted Lip

VALL ǀ The Valley of Fear

VEIL ǀ The Adventure of the Veiled Lodger

WIST ǀ The Adventure of Wisteria Lodge

YEL ǀ The Adventure of the Yellow Face