Analýzu, ktorú Edgar Allan Poe v raných detektívnych poviedkach len zľahka načrtol, Doyle rozpracoval do prísneho systému, povestnej deduktívnej metódy. Tá sa spolu s Holmesom stala celosvetovo populárnou, pretože  k postave nášho detektíva neodmysliteľne patrí.

No čo to presne je?

Encyklopédia hovoria, že dedukcia je prostriedok logickej analýzy, pri ktorej zo všeobecných predpokladov odvodzujeme konkrétny záver. Ide o postupnosť krokov, ktoré zabezpečujú, že ak sú predpoklady správne, správny je i záver. Ako keď Holmes v Štúdii v krvavočervenom ohúril neveriaceho Watsona, pretože mu stačil jediný pohľad z okna, aby muža na ulici bezchybne identifikoval ako vyslúžilého seržanta od maríny:

„Poznať to bolo jednoduchšie, ako vysvetliť spôsob, ktorým som sa k tomu dopracoval. Ak by vás požiadali, aby ste dokázali, že dva a dva sú štyri, možno by vám to spôsobilo ťažkosti, hoci výsledkom ste si celkom istý. Dokonca aj cez ulicu som zazrel veľkú belasú kotvu, ktorú mal ten chlap vytetovanú na chrbte ruky. Čo značí kotva? More. Držanie tela mal vojenské, bokombriadky mal zastrihnuté podľa predpisu. Takže marína. Ten človek má v sebe istý kus dôstojnosti, pôsobí ako človek zvyknutý vydávať povely. Určite ste si všimli, ako držal hlavu a ako krútil paličkou. Vyrovnaný, rešpekt budiaci muž v strednom veku, to všetko sa mu predsa dalo vyčítať z tváre. Mňa to doviedlo k záveru, že ten muž bol prinajmenej seržant.“

Takto by to nejako malo fungovať. Alebo nie? Tu je zaujímavý článok aj diskusia, ktorý holmesovské metódy rozoberá z odbornejšieho pohľadu:

http://tech.sme.sk/c/6800581/stlpcek-o-logike-mylite-sa-drahy-sherlock-holmes.html

Nech sa však jeho metódy volajú tak alebo onak (dedukcia či abdukcia), nám, teda fanúšikom, to na čare jeho príbehov ani v najmenšom neuberá.