Vďaka jednému bratislavskému antikvariátu sa k nám dostalo staručké slovenské vydanie Sherlocka Holmesa. V chatrnej knižočke sa pod názvom Strakatý pás a iné poviedky ukrývajú dve poviedky zo súboru Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa: Strakatý pás (SPEC) a Žobrák z náhody (TWIS). Knihu vydal a vytlačil v roku 1922 Ján Párička v Ružomberku ako 28. zväzok edície Páričkova slovenská knižnica. Tlačiareň Jána Páričku fungovala v Ružomberku roku 1909 do roku 1937 a v Páričkovej slovenskej knižnici vychádzali pôvodné i prekladové diela. Okrem Sherlocka Holmesa v nej vyšli napríklad Čechovove Rozprávky, Maupassantove Novely, Svätého Petrov dážnik od Kálmána Mikszátha, ale aj náučné diela ako Vývin zeme a života od Ivana Houdeka.

Zahrajme sa teraz na detektíva: čo sa môžeme dozvedieť z tohto maličkého zväzku, Watson? Hm, hm, pozrime sa na to! Kniha je veľmi ošumelá, zažltnutá, každá jedna stránka nespočetnekrát ohmataná, ofŕkaná, z dvoch listov ostali len zdrapy. Na strane 38-39 sa skvie odlačok topánky (Ach, Holmes, ako by sa mi zišla vaša skvelá monografia o skúmaní odtlačkov nôh!), zhora minimálne raz navlhla alebo sa do namočila do vody, vtedy čierne plátno pustilo trocha farby aj na stránky. Táto kniha iste viedla dobrodružný život. Nejaké dieťa ju v nestráženej chvíli počarbalo atramentovou ceruzkou, ktorá nejde vygumovať, a študent, odhadujem druhý stupeň ZŠ, si podčiarkoval pasáže z prvej poviedky a na stranu dva napísal presne toto: „knihu strakatý pás vydal v r 1922 Ján Parička. Tuto knihu  vytlačil v Ruzomberku“ …čiže robil zhruba to, čo ja teraz, tipujem to na nejakú domácu úlohu zo slovenčiny. No, snáď to ešte vylepšil pri prepisovaní do zošita, inak bieda. Kniha vyšla pôvodne v brožovanej väzbe, neskôr bola v knihárskej dielni opravená a previazaná do tvrdých dosák. Vtedy sa ku knihám správali inak, bolo bežné, že sa knihy dávali previazať, či už z dôvodu poškodenia, alebo aby mali doma v knižnici všetky zväzky s rovnakými obalmi – toto robili spravidla ľudia majetnejší a preväzba bola zdobnejšia. Tuto máme len jednoduchú lacnú preväzbu, pevné dosky s čiernym plátnom na chrbte, na prednú dosku bola nalepená pôvodná obálka. Z toho, že si majiteľ dal tú námahu a knihu nechal opraviť a tiež, že aj novší pevnejší obal je značne opotrebovaný, môžeme vyvodiť, že táto kniha bola veľmi obľúbená, mnohokrát čítaná, musela putovať z ruky do ruky. Výborne, Watson! Vaša analýza je brilantná! V podstate ste nezistili nič, čo by sa nedalo vydedukovať už len zo samotného názvu diela. Veď ktoré moje dobrodružstvá nie sú mimoriadne obľúbené a nejdú z ruky do ruky…?

Watson sa ide hanbiť do kúta, my pokračujeme ďalej.

Preložil Z. ml. Tuná sa ničoho viac nedopátrame. Hádam len, že Z. st. mohol byť na Z. ml. pyšný, veď nám tu na Slovensku, v roku, kedy sa uzákonila sa osemročná povinná školská dochádzka a vznikla skupina intelektuálov Davisti, zvestoval slovo Sherlockovo. Pánu Z. ml. vďaka.

V tom čase v anglicku ešte pretrvával sherlockovský ošiaľ, Sir Arthur Conan Doyle pre peniaze písal Sherlocka Holmesa, ale inak ho to už dávno prestalo baviť. V The Strand Magazine postupne poviedky z posledného súboru Z archívu Sherlocka Holmesa. Strakatý pás a Žobrák z náhody u nás vyšli po tridsiatich rokoch od vydania originálu v Strande a je možné, že ide o prvý preklad týchto dvoch poviedok do slovenčiny. A aká je to slovenčina!

Dvaja páni, Sherlock Holmes a Jakub Watson z Bakerovej ulice ľúštia prípady, ktoré sa inému zdajú byť nerozľuštiteľnými. Najprve sa zaoberajú prípadom šestry slečny Helenky, ktorú stihla strašná smrť, potom prípadom Newilla Claira, ktorý v jeden deň zmiznul bez stopy. Conanové rozprávky o Holmesovi sú nielen zábavné a napínavé, ale aj nadmieru poučné lebo nás učia správne myslieť a pozorovať.

Paráda, nie?

„Holmes si všíma všade maličkosti, z ktorých zatvára potom na udalosti staršie sa alebo ešte len stať sa majúce.“

To je taký ľúbivý mozgolam. Dajme ešte!

„Cez okenice nevnišiel do izby ani slabý papršlek svetla.“

„Násilia zabije obyčajne toho, kto ho páše…“

„Ach bože,“ zvolala moja žena, odhrnúc závej na tvári panej, „veď je to Katka Whitneyová!“

„A okrem toho som si nič lepšieho nemohol žiadať, ako ísť so svojim priateľom zase raz zúčastniť jedneho zvláštneho dobrodružstva, akých stále súčastnenie sa bolo jemu podmienkou riadneho života.“

Niektoré vety sú pre súčasníka celkom vtipné:

„Čudné! Zvonce, čo nezvonia, ventilátory, ktoré nevetria.“

„Nie, ale vidím, že máte zpiatočnú železničnú karotku zastrčenú za rukavičkou.“

„Moja rannia práca nebola tedy marná!“

Ok, veľa viet je vtipných, ak na to máte náturu:

„Sherlock Holmes sedel nahnutý nazad na svojej stolici.“

„Ležala tam škatuľka švíbaliek.“ – švíbalky, no nie je to nádhera? Znie to ako meno pre malé zvieratko, ktoré sa vám zavŕta do kože a nakladie tam vajíčka. Odteraz neškrtám zápalkami ani sirkami, už len švíbalkami na veky vekov!

„Sedel opierajúc škráne o obe päste…“ schválne, predstavíte si sysľa, alebo slávneho detektíva v mysliteľskej póze? No a potom, že nesmejte sa…

Čitateľ znalý kánonu si nemôže nevšimnúť niektoré skomoleniny. Z pani Farintoshovej je pani Faurintoshová, to je ešte pochopiteľné, ale ako sa z rodinného sídla The Ceddars stalo „U zelenej mačky“ (!?) ostáva nevyriešenou záhadou. Alebo ďalšia pasáž, uvediem súčasný preklad: „V Kente, neďaleko od Lee…“ a z roku 1922 nájdeme podivnú vetu: „Blízko Zee v grófstve Kentskam…“ Div, že tam Holmes s Watsonom vôbec trafili.

Čo sa týka textu, nie je kompletný. Je silno krátený, vynechávané sú vety, priama reč i celé pasáže. Napriek tomu je dej zrozumiteľný, i keď, pochopiteľne, stráca svoje typické pôvaby. Príčin môže byť viacero. Môže ísť o snahu vydavateľa vmestiť sa do želaného rozsahu, možno prekladateľ zaobchádzal s textom príliš voľne (ej, Z. ml., ty jeden!), alebo jednoducho prekladal už z takto okresanej verzie. S nejakými autorskými právami a zmluvami si totiž v tých časoch nikto nelámal hlavu. Skloňovanie niektorých mien (Watsone a pod.) a stavba viet naznačuje, že sa prekladalo nie z angličtiny, ale z českého prekladu. Bolo by zaujímavé popátrať medzi českými vydaniami spred roku 1922 a pokúsiť sa o porovnanie. Ktovie, či v niektorom z nich nie je Holmes ubytovaný v dome U zelené kočky? Tlačiarenský škriatok bol u Páričku dobre zabývaný aj s celou rozvetvenou famíliou do tretieho kolena. Chýb a preklepov je tam neúrekom (dokonca viac ako v tomto článku), aj keď niekedy ťažko povedať, či ide o chybu, alebo len iné pravidlá slovenského pravopisu. Ale to sa pri týchto staručkých zväzkoch prechádza vždy s láskavým úsmevom. Radi vás máme.

Čítanie starej knihy je vždy pekný zážitok. Človek dumavý číta pomaly ako dieťa, obzerá každú machuľku a ohnutý rožok, dôkazy života neživého predmetu. (Ale… ozaj neživého?) Tie ľúbivé slová a starosvetská štylistika pôsobia hrejivo dojemne a nostalgicky, dávny záznam ľudí a jazyka, nakuknutie cez bránu času, len na moment zachytiť ten prchavý pocit, že takto to bolo,

áno takto,

a

 

je to preč.