Kánon Sherlocka Holmesa

Samotné slovo „kánon“ pôvodne označuje súbor svätých kníh zahrnutých v Biblii. Biblický kánon sa môže líšiť podľa náboženského vyznania a iné, nekanonické spisy sa nazývajú apokryfy. Ako analógiu v kontexte fikcie termín prvýkrát použil anglický teológ Ronald Knox v eseji Studies in the Literature of Sherlock Holmes v roku 1911, aby odlíšil Doylove dielo od napodobenín iných autorov, ktorým sa hovorí aj pastiše. Neskôr sa termín ujal aj v ostatnej beletrii, či fikcii všeobecne, a dnes sa za kánon považuje látka, ktorá je všeobecne akceptovaná ako oficiálna súčasť fiktívneho univerza.

Tradičný kánon Sherlocka Holmesa pozostáva zo šesťdesiatich príbehov napísaných Arthurom Conanom Doyleom. Ale pozor, nie všetky diela so Sherlockom alebo doktorom Watsonom od autora sa do kánonu zaraďujú! Doyle, často s iným spoluautorom, napísal množstvo krátkych cameo výstupov, divadelných adaptácií, poém, esejí a dokonca poviedky, v ktorých sa objavuje postava detektíva. Tieto sa označujú za apokryfy, boli uverejnené v rôznych médiách, niektoré sa objavili až po autorovej smrti. O stratených prácach sa neustále vedie vzrušená polemika a výskumy postupne odkrývajú viac diel, ktoré by, teoreticky, mohli byť zaradené ku kánonu. O tom, či by sa mal tradičný kánon obohatiť aj o tieto apokryfné sherlockovky sa prakticky od autorovej smrti dohadujú profesionálni i amatérski holmesológovia.

No zatiaľ stále platí, že kánon, to je 56 poviedok a štyri romány Sherlocka Holmesa a bodka. I tak je to vcelku úctyhodný objem dát využiteľných nielen na zábavu ale i analýzu, lebo takí sú už fanúšikovia najslávnejšieho analytického mozgu v dejinách literatúry. Radi hrajú Sherlockovskú hru (Sherlockian game), čo je interesantná zábavka, počas ktorej treba rozoberať príbehy na tehličky, ňúrať sa v detailoch, skúmať najrôznejšie aspekty toho či onoho problému a predovšetkým, zaobchádzať so Sherlockom a Watsonom ako so živými postavami ukotvenými v historickom kontexte viktoriánskeho Anglicka. Na pozoruhodné vecičky prišli títo ľudkovia, nachytali dokonca na hruškách aj samotného autora (o tom i o Sherlockovskej hre dáme viac inokedy). No taký výskum môže byť niekedy pekne spletitý, a vymotkať sa z rozsiahlej siete odkazov nemusí byť celkom jednoduché. Neboli by to však holmesológovia, keby neprišli so zlepšovákom.

Pre rýchle odkazovanie na konkrétny príbeh si vymysleli spoločný kód, akési univerzálne skratky. Prišiel s nimi v roku 1947 profesor Jay Finley Christ, významný holmesológ, ktorý vo svojej práci Irregular Guide to Sherlock Holmes uverejnil zoznam štvorpísmenových skratiek. Rovnako ako entomológ, nech už rozpráva akoukoľvek rečou, vie, aký dravý zver sa skrýva pod pojmom Coccinella septempunctata, tak je každému holmesológovi nad slnko jasnejšie, o čom je reč, keď vidí nápis SIGN alebo STUD. Skratky sa ujali a dnes sú rovnako kanonické ako príbehy, ktoré označujú.

Kanonické skratky nájdete aj v našom vydaní Sherlocka Holmesa, plnia svoju základnú funkciu, teda sú rýchlym odkazom na príbeh a okrem toho ešte aj veľmi pekne vyzerajú:

 

046_sherlockholmes_jn_2016_upravene

 

Tu je zoznam kanonických skratiek a originálnych názvov podľa abecedy (slovenské preklady v neuvádzame zámerne, pretože sa neraz od vydania líšia, ako onedlho uvidíte v blogovom príspevku venovanému slovenským vydaniam kánonu Sherlocka Holmesa):

ABBE ǀ The Adventure of the Abbey Grange

BERY ǀ The Adventure of the Beryl Coronet

BLAC ǀ The Adventure of Black Peter

BLAN ǀ The Adventure of the Blanched Soldier

BLUE ǀ The Adventure of the Blue Carbuncle

BOSC ǀ The Boscombe Valley Mystery

BRUC ǀ The Adventure of the Bruce-Partington Plans

CARD ǀ The Adventure of the Cardboard Box

CHAS ǀ The Adventure of Charles Augustus Milverton

COPP ǀ The Adventure of the Copper Beeches

CREE ǀ The Adventure of the Creeping Man

CROO ǀ The Adventure of the Crooked Man

DANC ǀ The Adventure of the Dancing Men

DEVI ǀ The Adventure of the Devil’s Foot

DYIN ǀ The Adventure of the Dying Detective

EMPT ǀ The Adventure of the Empty House

ENGR ǀ The Adventure of the Engineer’s Thumb

FINA ǀ The Adventure of the Final Problem

FIVE ǀ The Five Orange Pips

GLOR ǀ The Adventure of the Gloria Scott

GOLD ǀ The Adventure of the Golden Pince-Nez

GREE ǀ The Adventure of the Greek Interpreter

HOUN ǀ The Hound of the Baskervilles

IDEN ǀ A Case of Identity

ILLU ǀ The Adventure of the Illustrious Client

LADY ǀ The Disappearance of Lady Frances Carfax

LAST ǀ His Last Bow

LION ǀ The Adventure of the Lion’s Mane

MAZA ǀ The Adventure of the Mazarin Stone

MISS ǀ The Adventure of the Missing Three-Quarter

MUSG ǀ The Adventure of the Musgrave Ritual

NAVA ǀ The Adventure of the Naval Treaty

NOBL ǀ The Adventure of the Noble Bachelor

NORW ǀ The Adventure of the Norwood Builder

PRIO ǀ The Adventure of the Priory School

REDC ǀ The Adventure of the Red Circle

REDH ǀ The Red-Headed League

REIG ǀ The Adventure of the Reigate Squire

RESI ǀ The Adventure of the Resident Patient

RETI ǀ The Adventure of the Retired Colourman

SCAN ǀ A Scandal in Bohemia

SECO ǀ The Adventure of the Second Stain

SHOS ǀ The Adventure of Shoscombe Old Place

SIGN ǀ The Sign of Four

SILV ǀ The Adventure of Silver Blaze

SIXN ǀ The Adventure of the Six Napoleons

SOLI ǀ The Adventure of the Solitary Cyclist

SPEC ǀ The Adventure of the Speckled Band

STOC ǀ The Adventure of the Stockbroker’s Clerk

STUD ǀ A Study in Scarlet

SUSS ǀ The Adventure of the Sussex Vampire

THOR ǀ The Problem of Thor Bridge

3GAB ǀ The Adventure of the Three Gables

3GAR ǀ The Adventure of the Three Garridebs

3STU ǀ The Adventure of the Three Students

TWIS ǀ The Man with the Twisted Lip

VALL ǀ The Valley of Fear

VEIL ǀ The Adventure of the Veiled Lodger

WIST ǀ The Adventure of Wisteria Lodge

YEL ǀ The Adventure of the Yellow Face

041_sherlockholmes_jn_2016

Prečo Sherlock?

 

Možno počas bezsenných nocí, v tme a tichu, potajme dumáte nad ťažkými filozofickými otázkami, ako napríklad, prečo sa vydavateľstvo SnowMouse Publishing rozhodlo vydávať práve Sherlocka Holmesa? Nuž, takto sme to všetko spís(k)ali:

Za prvé. Sherlock Holmes je fenomén. Jeho existencia sa už dávno neobmedzuje na stránky kníh, nájdeme ho aj na plátnach kín, v seriáloch, v divadle, v komiksoch, na tričkách, hrnčekoch, prosto, kade-tade. Doyleove najodvážnejšie autorské ambície sú oproti realite slabý čajíček. Jeho postava je stále živá v nespočetných adaptáciách originálu, jeho odkaz má v našej kultúre pevné miesto.

Preto nás nemôže uspokojiť fakt, že ak chce dnešný Slováčisko siahnuť po tejto nestarnúcej klasike, je odkázaný z väčšej časti na zahraničné vydania alebo na hľadanie po antikvariátoch. My síce antikvariáty milujeme a čítať Sherlocka v origináli považujeme za zážitok, no predsa sme si priali priniesť na trh kvalitný slovenský preklad, k blaženosti všetkých milovníkov najslávnejšieho detektíva na svete.

Za druhé. Chceli sme mať zo Sherlocka fakt parádnu knihu. Týmto nechceme zhadzovať iné vydania, ani sa vyťahovať. Len poukázať na ambíciu vydať výnimočne kvalitné dielo vo výnimočne kvalitnej úprave a spracovaní. Máme skvelých spolupracovníkov a teší nás, že Sherlock Holmes 1 je prekrásny kúsok, premyslený a prepracovaný do detailu.

Veď uvidíte!

Za tretie. Poznáte ten pocit, keď sa snažíte upratať knižnicu tak, aby sa a) všetko zmestilo, b) boli po kope knihy od jedného autora prípadne príbuzné témy, žánre, edície a podobne, c) aby to aj vyzeralo, čiže aby knižnica pôsobila pekne a úhľadne.

Fuška. Knihomoli vedia, o čom je reč, však?

A teraz si zoberme naše, myslí sa slovenské vydania Sherlocka Holmesa. Zelená knižnica, to by ešte šlo, ale nevydali v nej Sherlocka celého a potom tu máme ďalšie, tu a tam vydané knihy. Guláš formátov, väzieb, jazykov, o dizajne nehovoriac. Do police sa to nezmestí, alebo zmestí ale sú tam diery, ktoré nevyzerajú dobre a človeka škrie pocit, že ak by sa to účelnejšie poukladalo, mohla by sa tam zmestiť ešte kniha, prípadne dve. (Knižnice knihomoľov majú tendenciu byť chronicky preplnené a voľné centimetre sú bohapusté plytvanie priestoru.) Pointa je, že táto situácia nemá riešenie. Iba ak… iba ak by niekto vydal všetky Holmesovky v jednotnej rade a ešte keby boli na chrbtoch kníh čísla, takže na polici si ich možno pekne usporiadať jednu za druhou… ou yesss! A buďte si istí, že knihomoľom podobné úvahy neprídu ani trochu psycho.

Čiže týmto počinom uspokojujeme (aj) vlastnú knihomoľskú obsesiu, a to sa oplatí!

A za štvrté, lebo Sherlocka milujeme!

Tak, a teraz ste sa všetko dozvedeli, aj keď ste sa na nič nepýtali každú noc spíte zdravým spánkom ako dudok.

041_sherlockholmes_jn_2016

 

027_sherlockholmes_jn_2016

O metódach dedukcie

Analýzu, ktorú Edgar Allan Poe v raných detektívnych poviedkach len zľahka načrtol, Doyle rozpracoval do prísneho systému, povestnej deduktívnej metódy. Tá sa spolu s Holmesom stala celosvetovo populárnou, pretože  k postave nášho detektíva neodmysliteľne patrí.

No čo to presne je?

Encyklopédia hovoria, že dedukcia je prostriedok logickej analýzy, pri ktorej zo všeobecných predpokladov odvodzujeme konkrétny záver. Ide o postupnosť krokov, ktoré zabezpečujú, že ak sú predpoklady správne, správny je i záver. Ako keď Holmes v Štúdii v krvavočervenom ohúril neveriaceho Watsona, pretože mu stačil jediný pohľad z okna, aby muža na ulici bezchybne identifikoval ako vyslúžilého seržanta od maríny:

„Poznať to bolo jednoduchšie, ako vysvetliť spôsob, ktorým som sa k tomu dopracoval. Ak by vás požiadali, aby ste dokázali, že dva a dva sú štyri, možno by vám to spôsobilo ťažkosti, hoci výsledkom ste si celkom istý. Dokonca aj cez ulicu som zazrel veľkú belasú kotvu, ktorú mal ten chlap vytetovanú na chrbte ruky. Čo značí kotva? More. Držanie tela mal vojenské, bokombriadky mal zastrihnuté podľa predpisu. Takže marína. Ten človek má v sebe istý kus dôstojnosti, pôsobí ako človek zvyknutý vydávať povely. Určite ste si všimli, ako držal hlavu a ako krútil paličkou. Vyrovnaný, rešpekt budiaci muž v strednom veku, to všetko sa mu predsa dalo vyčítať z tváre. Mňa to doviedlo k záveru, že ten muž bol prinajmenej seržant.“

Takto by to nejako malo fungovať. Alebo nie? Tu je zaujímavý článok aj diskusia, ktorý holmesovské metódy rozoberá z odbornejšieho pohľadu:

http://tech.sme.sk/c/6800581/stlpcek-o-logike-mylite-sa-drahy-sherlock-holmes.html

Nech sa však jeho metódy volajú tak alebo onak (dedukcia či abdukcia), nám, teda fanúšikom, to na čare jeho príbehov ani v najmenšom neuberá.

027_sherlockholmes_jn_2016

maelstrom_ilustracia_05_def

Holmes vs. Dupin, kto bol prvý?

Sherlock Holmes pri jednej príležitosti neskromne vyhlásil, že metódu dedukcie, s ktorou žne úspechy v boji proti zločinu, sám vynašiel ako vysokoškolský študent. Hoci tomu chlapíkovi nemožno uprieť, že je priekopníkom detektívky a že vďaka nemu prudko stúpla obľuba tohto žánru vo svete, neverte mu. Okrem toho, že je génius, je to aj tak trochu samoľúby chvastúň.

Pozrime sa teda, ako to bolo naozaj. Základy detektívky, toho pokleslého žánru, položil… básnik. A nie hocaký! Predobrazom Sherlocka Holmesa, a dá sa povedať, že i všetkých ďalších detektívov je totiž C. Auguste Dupin, hrdina troch detektívnych poviedok Edgara Allana Poea. Poviedky Vraždy na ulici Morgue, Záhada Marie Rogêtovej a Odcudzený list boli prvé detektívky na svete. (Mimochodom, všetky tri nájdete v zbierke Tri prípady detektíva Dupina, ktorú vydal v roku 2012 SnowMouse Publishing.) Poe pravdepodobne ani netušil, že ich napísaním položil základy nového žánru, ktorý sa vtedy ešte vôbec nenazýval detektívnym, pretože slovo detektív zatiaľ nebolo vynájdené.

Základné stavebné kamene, na ktorých stojí detektívny príbeh, sa od Poeových čias veľmi nezmenili: excentrický, často satirický, no brilantný detektív, ktorý a základe pozorovania a dôkazov prichádza k jednoznačným logickým záverom a tým pravidelne ohuruje okolie. Blízky priateľ prípadne spolupracovník, ktorého úlohou je prihrávať hlavnému pátračovi na smeč a híkať nad jeho schopnosťami. Napätie medzi detektívom, prípadne súkromným vyšetrovateľom, a políciou. Uzavretý okruh podozrivých. Typické sú scény, v ktorých detektív vytiahne správne riešenie ako kúzelník zajaca z klobúka a následne svoje tvrdenia obháji… Znie to celkom povedome, však?

Dupinovou zbraňou je vlastný um a vyššia forma dedukcie, vďaka ktorej odhalí aj to, čo bežným smrteľníkom ostáva skryté. Jeho myseľ kombinuje vedeckú logiku a umeleckú obrazotvornosť ako dokonale fungujúci stroj. Touto vlastnosťou okrem Dupina oplýva aj niekoľko ďalších literárnych postáv, spomeňme aspoň detektíva Porfirija Petroviča (F. M. Dostojevskij, Zločin a trest), Willa Grahama (Thomas Harris, Červený drak) a samozrejme, Sherlocka Holmesa. Dupin je vykreslený ako snob, ktorý žije s vedomím, že vďaka jeho výnimočnosti sú bežné ľudské vzťahy pod jeho úroveň. Koho nám to pripomína? Ách… Áno, Dupin slúžil ako vzor pre mnoho literárnych detektívov, vrátane Sherlocka Holmesa.

Arthur Conan Doyle raz napísal: „Každý z Poeho detektívnych príbehov je koreň, ktorý dal vzniknúť celej literatúre. Kde bola detektívka, kým jej Poe nevdýchol život?“

Sherlock Holmes však, zdá sa, názor svojho literárneho otca na Dupina nezdieľa. V Štúdii v krvavočervenom si doktor Watson dovolí prirovnať Holmesa k Dupinovi, na čo mu Holmes pekne povýšene zakontruje: „Nepochybne si myslíte, že ste mi zložili poklonu, keď ste ma prirovnali k Dupinovi. Nuž, podľa môjho názoru Dupin nestojí za veľa. Trik, ako sa po štvrťhodinovom mlčaní vlúdi do myšlienok svojho priateľa, je lacný a akoby z iného sveta. Pravdaže, aj Dupin mal isté analytické schopnosti, ale ani zďaleka to nebol taký fenomén, akého z neho robil Poe.“

My len toľko, že pri Sherlockovej náture by sme sa inej odpovedi asi čudovali.

Edgar Allan Poe, autor portrétu Julo Nagy

obalka_predna

Arthur Conan Doyle: Štúdia v krvavočervenom; Podpis štyroch

Novelou Štúdia v krvavočervenom sa začínajú dobrodružstvá najslávnejšej detektívnej dvojice všetkých čias, Sherlocka Holmesa a doktora Watsona.

Doktor Watson si po návrate z aktívnej vojenskej služby hľadá byt. Sherlock Holmes zase hľadá spolubývajúceho. Dohoda uzavretá medzi mužmi sa zdá byť obojstranne výhodná. No ak si doktor Watson myslel, že život na Baker Street 221B bude plynúť pokojne a hladko, mýlil sa. Netreba ho však ľutovať. Veď vďaka jeho zápiskom sa môžeme nechať zatiahnuť do vyšetrovania nevysvetliteľných vrážd a následne, v príbehu Podpis štyroch, do prípadu nezvestného dôstojníka. Čitateľovi sa črtajú príjemné vyhliadky na ďalšie záhady, jeden stratený poklad a jeden poklad nájdený. Nakoniec sa doktor Watson môže pokladať za šťastlivca.

Týmto zväzkom otvárame nové vydanie holmesovskej ságy, ktorá sa pýši zaujímavým dizajnom a brilantnými ilustráciami pre potechu každého milovníka kníh a obdivovateľov Sherlocka Holmesa obzvlášť.

ebook-home1

043_sherlockholmes_jn_2016

046_sherlockholmes_jn_2016

047_sherlockholmes_jn_2016