Možno počas bezsenných nocí, v tme a tichu, potajme dumáte nad ťažkými filozofickými otázkami, ako napríklad, prečo sa vydavateľstvo SnowMouse Publishing rozhodlo vydávať práve Sherlocka Holmesa? Nuž, takto sme to všetko spís(k)ali:

Za prvé. Sherlock Holmes je fenomén. Jeho existencia sa už dávno neobmedzuje na stránky kníh, nájdeme ho aj na plátnach kín, v seriáloch, v divadle, v komiksoch, na tričkách, hrnčekoch, prosto, kade-tade. Doyleove najodvážnejšie autorské ambície sú oproti realite slabý čajíček. Jeho postava je stále živá v nespočetných adaptáciách originálu, jeho odkaz má v našej kultúre pevné miesto.

Preto nás nemôže uspokojiť fakt, že ak chce dnešný Slováčisko siahnuť po tejto nestarnúcej klasike, je odkázaný z väčšej časti na zahraničné vydania alebo na hľadanie po antikvariátoch. My síce antikvariáty milujeme a čítať Sherlocka v origináli považujeme za zážitok, no predsa sme si priali priniesť na trh kvalitný slovenský preklad, k blaženosti všetkých milovníkov najslávnejšieho detektíva na svete.

Za druhé. Chceli sme mať zo Sherlocka fakt parádnu knihu. Týmto nechceme zhadzovať iné vydania, ani sa vyťahovať. Len poukázať na ambíciu vydať výnimočne kvalitné dielo vo výnimočne kvalitnej úprave a spracovaní. Máme skvelých spolupracovníkov a teší nás, že Sherlock Holmes 1 je prekrásny kúsok, premyslený a prepracovaný do detailu.

Veď uvidíte!

Za tretie. Poznáte ten pocit, keď sa snažíte upratať knižnicu tak, aby sa a) všetko zmestilo, b) boli po kope knihy od jedného autora prípadne príbuzné témy, žánre, edície a podobne, c) aby to aj vyzeralo, čiže aby knižnica pôsobila pekne a úhľadne.

Fuška. Knihomoli vedia, o čom je reč, však?

A teraz si zoberme naše, myslí sa slovenské vydania Sherlocka Holmesa. Zelená knižnica, to by ešte šlo, ale nevydali v nej Sherlocka celého a potom tu máme ďalšie, tu a tam vydané knihy. Guláš formátov, väzieb, jazykov, o dizajne nehovoriac. Do police sa to nezmestí, alebo zmestí ale sú tam diery, ktoré nevyzerajú dobre a človeka škrie pocit, že ak by sa to účelnejšie poukladalo, mohla by sa tam zmestiť ešte kniha, prípadne dve. (Knižnice knihomoľov majú tendenciu byť chronicky preplnené a voľné centimetre sú bohapusté plytvanie priestoru.) Pointa je, že táto situácia nemá riešenie. Iba ak… iba ak by niekto vydal všetky Holmesovky v jednotnej rade a ešte keby boli na chrbtoch kníh čísla, takže na polici si ich možno pekne usporiadať jednu za druhou… ou yesss! A buďte si istí, že knihomoľom podobné úvahy neprídu ani trochu psycho.

Čiže týmto počinom uspokojujeme (aj) vlastnú knihomoľskú obsesiu, a to sa oplatí!

A za štvrté, lebo Sherlocka milujeme!

Tak, a teraz ste sa všetko dozvedeli, aj keď ste sa na nič nepýtali každú noc spíte zdravým spánkom ako dudok.

Analýzu, ktorú Edgar Allan Poe v raných detektívnych poviedkach len zľahka načrtol, Doyle rozpracoval do prísneho systému, povestnej deduktívnej metódy. Tá sa spolu s Holmesom stala celosvetovo populárnou, pretože  k postave nášho detektíva neodmysliteľne patrí.

No čo to presne je?

Encyklopédia hovoria, že dedukcia je prostriedok logickej analýzy, pri ktorej zo všeobecných predpokladov odvodzujeme konkrétny záver. Ide o postupnosť krokov, ktoré zabezpečujú, že ak sú predpoklady správne, správny je i záver. Ako keď Holmes v Štúdii v krvavočervenom ohúril neveriaceho Watsona, pretože mu stačil jediný pohľad z okna, aby muža na ulici bezchybne identifikoval ako vyslúžilého seržanta od maríny:

„Poznať to bolo jednoduchšie, ako vysvetliť spôsob, ktorým som sa k tomu dopracoval. Ak by vás požiadali, aby ste dokázali, že dva a dva sú štyri, možno by vám to spôsobilo ťažkosti, hoci výsledkom ste si celkom istý. Dokonca aj cez ulicu som zazrel veľkú belasú kotvu, ktorú mal ten chlap vytetovanú na chrbte ruky. Čo značí kotva? More. Držanie tela mal vojenské, bokombriadky mal zastrihnuté podľa predpisu. Takže marína. Ten človek má v sebe istý kus dôstojnosti, pôsobí ako človek zvyknutý vydávať povely. Určite ste si všimli, ako držal hlavu a ako krútil paličkou. Vyrovnaný, rešpekt budiaci muž v strednom veku, to všetko sa mu predsa dalo vyčítať z tváre. Mňa to doviedlo k záveru, že ten muž bol prinajmenej seržant.“

Takto by to nejako malo fungovať. Alebo nie? Tu je zaujímavý článok aj diskusia, ktorý holmesovské metódy rozoberá z odbornejšieho pohľadu:

http://tech.sme.sk/c/6800581/stlpcek-o-logike-mylite-sa-drahy-sherlock-holmes.html

Nech sa však jeho metódy volajú tak alebo onak (dedukcia či abdukcia), nám, teda fanúšikom, to na čare jeho príbehov ani v najmenšom neuberá.