Sherlock Holmes pri jednej príležitosti neskromne vyhlásil, že metódu dedukcie, s ktorou žne úspechy v boji proti zločinu, sám vynašiel ako vysokoškolský študent. Hoci tomu chlapíkovi nemožno uprieť, že je priekopníkom detektívky a že vďaka nemu prudko stúpla obľuba tohto žánru vo svete, neverte mu. Okrem toho, že je génius, je to aj tak trochu samoľúby chvastúň.

Pozrime sa teda, ako to bolo naozaj. Základy detektívky, toho pokleslého žánru, položil… básnik. A nie hocaký! Predobrazom Sherlocka Holmesa, a dá sa povedať, že i všetkých ďalších detektívov je totiž C. Auguste Dupin, hrdina troch detektívnych poviedok Edgara Allana Poea. Poviedky Vraždy na ulici Morgue, Záhada Marie Rogêtovej a Odcudzený list boli prvé detektívky na svete. (Mimochodom, všetky tri nájdete v zbierke Tri prípady detektíva Dupina, ktorú vydal v roku 2012 SnowMouse Publishing.) Poe pravdepodobne ani netušil, že ich napísaním položil základy nového žánru, ktorý sa vtedy ešte vôbec nenazýval detektívnym, pretože slovo detektív zatiaľ nebolo vynájdené.

Základné stavebné kamene, na ktorých stojí detektívny príbeh, sa od Poeových čias veľmi nezmenili: excentrický, často satirický, no brilantný detektív, ktorý a základe pozorovania a dôkazov prichádza k jednoznačným logickým záverom a tým pravidelne ohuruje okolie. Blízky priateľ prípadne spolupracovník, ktorého úlohou je prihrávať hlavnému pátračovi na smeč a híkať nad jeho schopnosťami. Napätie medzi detektívom, prípadne súkromným vyšetrovateľom, a políciou. Uzavretý okruh podozrivých. Typické sú scény, v ktorých detektív vytiahne správne riešenie ako kúzelník zajaca z klobúka a následne svoje tvrdenia obháji… Znie to celkom povedome, však?

Dupinovou zbraňou je vlastný um a vyššia forma dedukcie, vďaka ktorej odhalí aj to, čo bežným smrteľníkom ostáva skryté. Jeho myseľ kombinuje vedeckú logiku a umeleckú obrazotvornosť ako dokonale fungujúci stroj. Touto vlastnosťou okrem Dupina oplýva aj niekoľko ďalších literárnych postáv, spomeňme aspoň detektíva Porfirija Petroviča (F. M. Dostojevskij, Zločin a trest), Willa Grahama (Thomas Harris, Červený drak) a samozrejme, Sherlocka Holmesa. Dupin je vykreslený ako snob, ktorý žije s vedomím, že vďaka jeho výnimočnosti sú bežné ľudské vzťahy pod jeho úroveň. Koho nám to pripomína? Ách… Áno, Dupin slúžil ako vzor pre mnoho literárnych detektívov, vrátane Sherlocka Holmesa.

Arthur Conan Doyle raz napísal: „Každý z Poeho detektívnych príbehov je koreň, ktorý dal vzniknúť celej literatúre. Kde bola detektívka, kým jej Poe nevdýchol život?“

Sherlock Holmes však, zdá sa, názor svojho literárneho otca na Dupina nezdieľa. V Štúdii v krvavočervenom si doktor Watson dovolí prirovnať Holmesa k Dupinovi, na čo mu Holmes pekne povýšene zakontruje: „Nepochybne si myslíte, že ste mi zložili poklonu, keď ste ma prirovnali k Dupinovi. Nuž, podľa môjho názoru Dupin nestojí za veľa. Trik, ako sa po štvrťhodinovom mlčaní vlúdi do myšlienok svojho priateľa, je lacný a akoby z iného sveta. Pravdaže, aj Dupin mal isté analytické schopnosti, ale ani zďaleka to nebol taký fenomén, akého z neho robil Poe.“

My len toľko, že pri Sherlockovej náture by sme sa inej odpovedi asi čudovali.

Edgar Allan Poe, autor portrétu Julo Nagy